Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ŠPORT: Tenis – drahý šport aj na východe – Vladimír Mezencev

Cesta medzi elitu je tŕnistá a zdĺhavá

Tenis vo svete a samozrejme i u nás patrí medzi najsledovanejšie športové odvetvia. Ten špičkový súvisí aj s obrovskými peniazmi, ktoré sa v ňom točia a čím je ich viac, tak rastie aj záujem o konkrétny turnaj zo strany samotných hráčov, médií, verejnosti i sponzorov.  Dnes sa už udomácnil na svetových šírkach medzi severným a južným polárnymi kruhmi, či už na antuke, trávniku, alebo umelom povrchu, pod pražiacim slnkom aj pod strechami hál. Hrajú ho na všetkých kontinentoch a pevné a nenahraditeľné miesto má aj u nás pod Tatrami. O bohatej minulosti, tradíciách, ale aj  prítomnosti tenisu v našom regióne sme sa porozprávali s viceprezidentom Slovenského tenisového zväzu /STZ/ a predsedom Východoslovenského tenisového zväzu /VsTZ/ Júliusom Bacsóom.

 

- Začnime tými tradíciami. Kde všade na východe Slovenska môžu byť na ne hrdí?

- Predovšetkým v Košiciach a Prešove, ale aj na Spiši a hornom a dolnom Zemplíne, či priamo pod tatranskými končiarmi. Tak napríklad v Levoči hrávali tenis už v roku 1899/!/, o čom svedčia aj písomné podklady. Medzi vojnami sa tenisu darilo v Spišskej Novej Vsi, Tatranskej Lomnici. Samozrejme, tenis nikdy nepatril medzi masové športy, ale vždy bol u nás dobre organizovaný.

 

- Vy sám ste v Košiciach ako hráč a funkcionár pôsobili v dvoch oddieloch, v ďalších ste tiež zastávali významné funkcie. Tenis v tomto meste teda poznáte skutočne dokonale. Na čo si najradšej spomínate?

- Na denno-denne zaplnené kurty celé mesiace od jari do neskorej jesene na miestach, ktoré už veľmi málo pripomínajú ich slávnu minulosť. Snáď už iba tým pamätníkom. Bez ohľadu na to, či išlo o terajší Mestský park, alebo areál Lokomotívy v Čermeli. Na hru takých tenistov akými boli v jednotlivých generáciách Vladimír Mačuha, Juraj Bartoš_člen siene slávy Slovenského tenisu, Ladislav Kmetz, Imrich Kmetz, Ladislav Polák, Ladislav Novák, Milan Kňazovický, Karol Krizso, Magdaléna Kmetzová. Ďalšiu generáciu tvorili – Július Kaščák, František Polyak, Milan Sokol, Mikuláš Ambróz, Viliam Lokša, po nich prišli Radoslav Kužma, Richard Botlík, Ivan Donič, Tibor Tóth, Jarmila Dvořáková, Bohdana Polláková, Ingrid Rolková, Karol Hingis, Radko Rakušan, a mladá generácia, ktorá hrala za VSŽ Košice, ako Peter Záturecký, Peter Hrunčák, Ján Sabovčík, Marián Leysek, František Babej, Filip Kaščák, František Krepelka, Jaroslav Novák, Vanda Nováková, Helena Sokolová, Ľudmila Richterová, Tina Balogová, Zuzana Zemenová, Katarína Pirčová, Henrieta Handžáková a ďalší na ktorých sa chodilo dívať veľa fanúšikov. Možno tých mien je naozaj veľa, ale nedalo mi ich nevysloviť. Už len preto, lebo sú dôkazom toho, že z každej generácie na východnom Slovensku vyšlo množstvo kvalitných tenistov, ktorí sa presadili v celom Československu. Košice sa v tých rokoch mohli chváliť aj vynikajúco zorganizovaným a obsadeným turnajom O štít mesta Košíc. Zanikli síce telovýchovné jednoty VSS a VSŽ, tenisové dvorce a oddiel už neexistuje ani v Čermeli, ale košická tenisová škola má stále závidenia hodné úspechy. Veď v roku 2019 v ankete o tenistku roka sa na prvých troch miestach umiestnili Viktória Kužmová, Anna Karolína Schmiedlová a Jana Čepelová, všetky pritom vyrástli na dvorcoch v Košiciach. Nemôžem však nespomenúť ani niektorých z tých, ktorí šírili slávu prešovského tenisu, napríklad Peter Frič, Anton Frič, Juraj Lyach, Jozef Lyach, Branislav Breza a ďalší, z Levoče Róbert Felber, z Vranova Bartolomej Feník.

 

- Tento šport si vyžaduje kvalitné kurty i haly. Tie prvé skôr ubúdajú, aspoň v Košiciach. Podľa našich informácií i tie, ktoré sa nachádzali v Mestskej časti Košice – ZÁPAD v bývalom areáli Spoločenského pavilónu VSŽ sa zmenili na neveľké golfové ihrisko...

- Tu by som mal spomenúť súčasný zákon o športe. Aj jeho zásluhou v rokoch 2016-2019 nastala významná finančná podpora klubov. Jej dôsledkom však bola kvantita na úkor kvality, teda rast výkonnosti nebol priamo úmerný dotáciám. Pre ďalší rozvoj tenisu v celom východoslovenskom regióne je potrebná jeho výraznejšia materiálno – technická základňa, vrátane vybudovania Národného tenisového centra v Košiciach. To už v budúcom roku malo slúžiť potrebám mládežníckej európskej olympiády EYOF nielen tenisu, ale aj iným športom. Malo, ale zo známych príčin nebude. Nemôžem však nespomenúť aj doteraz nevyriešené problémy v súvislosti s celým tenisovým areálom v prímestskej zóne Anička, kde celý areál vrátane krytej haly slúžil vrcholovému tenisu v rokoch 1980-2003.

 

- Spomenuli ste výstavbu národného tenisového centra. Niekoľko generácií športovcov aj  ich priaznivcov snívalo o niečom takom. Na nemilé prekvapenie však proti uskutočneniu takéhoto sna protestovala časť obyvateľov Mestskej časti Sídlisko KVP. Proti takémuto objektu síce nič nemajú, ale nechcú aby vyrástlo v blízkosti ich domov. Preto sa potom začalo hovoriť o Luniku IX, ako aj iných nevhodných lokalitách.

- Nepredbiehajme udalosti, raz však takéto zariadenie v Košiciach určite bude a verím, že sa dožijem jeho otvorenia.

 

- Vráťme sa do rokov minulých. Počas existencie stredísk vrcholového športu mládeže všetky výraznejšie talenty museli odísť vo veku 14, alebo 15 rokov do Bratislavy a tam sa zdokonaľovať v hráčskom umení a zároveň študovať. V mnohých prípadoch sa ale nerozvíjali tak ako sa očakávalo, ale začali stagnovať. Konkrétne mám na mysli v žiackej vekovej kategórii dvoch nádejných tenistov, zhodou okolností deti úspešných športovcov: syna vodného pólistu Ladislava Bottlika Richarda a futbalistu VSS Košice Tibora Tótha, tiež Tibora. Prečo?

- Do strediska odišli ešte v detskom veku. To sa im síce postaralo o kvalitných trénerov i dobrú prípravu, ale po vyčerpaní všetkých povinností boli chlapci v podstate odkázaní sami na seba. Rodinné zázemie im veľmi chýbalo, rovnako celé prostredie, na ktoré si už zvykli doma, teda škola, spolužiaci i priatelia. To všetko sa samozrejme, nepriaznivo odzrkadľovalo na ich psychike a nakoniec aj na ich výkonoch. Z Tótha sa však stal uznávaný tréner, viedol napríklad Ladislava Lacka a Gomboša. Východoslovenský región jednoznačne potrebuje národné tenisové centrum so sídlom v Košiciach, pretože iba takto sa nám podarí udržať si doma a pripraviť na veľké turnaje vlastné nádeje aspoň do veku plnoletosti.

 

- Prejdime k dnešku. Aký je teraz tenis na východnom Slovensku?

- Z pohľadu celého slovenského športu, jeho ekonomických a spoločenských možností na celkom solídnej úrovni. Máme 35 klubov z nich 23 – 25 možno charakterizovať ako aktívne, náš regionálny zväz riadi súťaže I. a II. triedy vo  všetkých vekových kategóriach .

V rôznych súťažiach registrujeme približne sto družstiev s asi 1200 registrovanými hráčmi.

V najvyššej triede – extra lige hráva MŠK Poprad, klub z toho mesta sa však viac orientuje na legionárov. Záslužnú prácu pri výchove talentov robia najmä Mladosť Košice a Tenisová akadémia Prešov. Len pre zaujímavosť – v Košiciach máme v súčasnosti štyri aktívne kluby a to TK DRANaM Košice, Mladosť Košice, Slávia UPJŠ Košice a Tenis KOMPLEX Košice.

 

- Aj Vašou osobnou zásluhou mali Košice v rokoch 1993-1999 pravidelne najväčší tenisový turnaj na Slovensku – Challenger VSŽ Košice a.s., potom sa ďalšie ročníky uskutočnili v Košiciach a v Poprade, ale už ako súkromné turnaje Branislava Stankoviča,  nakoniec ho však východné Slovensko úplne stratilo – turnaj sa presunul do Bratislavy. Veľmi negatívne rozvoj tenisu v Košiciach i celom regióne zasiahlo vypovedanie zmluvy o prenájme celého areálu na Aničke tenisovému klubu Anička Košice čo úplne ochromilo jeho činnosť od apríla 2003. Dlho sa tiahnuci súdny spor o neoprávnenosti vypovedania nájomnej zmluvy ste vyhrali až v roku 2016...

- Je to naozaj tak. Bola to nepríjemná realita, ktorá nepriaznivo ovplyvnila rozvoj tenisu v celom regióne. Našťastie, toto obdobie je už za nami.

 

- Pred časom sa v médiách objavili informácie o zárobkoch našich dvoch odchovankýň na US Open 2019. Jana Čepelová i Viktória Kužmová vypadli už v 1.kole, ale každá z nich dostala v prepočte 52 555 eur. Podľa dĺžky trvania zápasu Čepelová za minútu hry zarobila 367 eur, Kužmová však až 633...

- Samozrejme, vo vrcholovom svetovom tenise doslova lietajú veľké peniaze. Musíme si však uvedomiť, že takmer na každom turnaji si hráči a hráčky platia všetky výdavky, spojené s pobytom. Okrem toho si platia aj svojich trénerov. Je pravda, že v mnohých prípadoch sa deti venujú tenisu predovšetkým preto, lebo to chcú ich rodičia, ktorí ich vidia už ako víťazov gramslamových turnajov. Cesta len do svetovej dvojstovky je skutočne tŕnistá a rodičov stojí nemalé peniaze. Keď dieťa začína s tenisom v šiestich rokoch tak do tých trinástich sú to tisícky a tisícky eur. Výdavky pozostávajú z členských príspevkov, nákladov na účasť na turnajoch, za výstroj. Je to drahý šport. Pokiaľ sa ako trinásťroční dostanú do žiackych reprezentačných výberov, tak už zväz berie na svoje plecia časť nákladov. Musím však pripomenúť, že v priemere zo 750 detí má teoretickú šancu iba jedno dostať sa na solídnu profesionálnu úroveň. Pritom som ešte nič nehovoril o hodinách a hodinách denne strávených na kurtoch, teda o náročných a vyčerpávajúcich tréningoch, odriekaní a strate časti z toho, čo robí detstvo najšťastnejším obdobím života. V prípade dosahovania úspechov však prinesie slávu i peniaze.

 

Doc. Ing. Július BACSÓ, CSc., rodený Košičan, s tenisom začal ako 9-ročný v Lokomotíve. Ešte v dorasteneckom veku sa venoval aj futbalu a stolnému tenisu. Už v kategórii starších žiakov patril v tenise medzi najlepších vo vtedajšom Košickom kraji, niekoľkokrát ho reprezentoval na majstrovstvách Československa žiakov v Pelhřimove. Bol dorasteneckým majstrom kraja v dvojhre. Niekoľkokrát štartoval na Pardubickej juniorke, najvýznamnejšom mládežníckom podujatí v strednej Európe. V tých rokoch i neskôr si nikto nevedel predstaviť čs. reprezentanta, ktorý by aspoň raz nezápolil na pardubickej antuke. V roku 1963 reprezentoval vtedajšiu Vysokú školu technickú /VŠT/ na Čs. univerziáde v Košiciach. Hrával druhú najvyššiu súťaž družstiev, spočiatku za Lokomotívu, neskôr vo VSS.

 

Na funkcionársku dráhu nastúpil už ako vysokoškolák v Lokomotíve, neskôr vo VSS. Bol podpredsedom od roku 1983 a neskôr predsedom oddielu /1989-1991/. O rok neskôr sa stal predsedom tenisového klubu VSŽ Košice, ktorý sa v roku 1999 pretransformoval na TK Anička Košice. Mal výrazný podiel na vzniku najvýznamnejšieho medzinárodného tenisového turnaja v rámci samostatnej SR – Challenger VSŽ Košice a.s. /1993-1999/.

Od roku 1998 je predsedom Vsl.tenisového zväzu a viceprezidentom Slov.tenisového zväzu.

 

Významné funkcie zastával aj v hutníckom rezorte i na akademickej pôde. Po absolvovaní Hutníckej fakulty VŠT začal pracovať vo Východoslovenských železiarňach. Pôsobil na pozíciách riaditeľa Teplej valcovne, výrobného a obchodného riaditeľa spol. OCEĽ VSŽ, v časoch, kedy súčasťou holdingu VSŽ boli aj maďarské železiarne DAM Diósgyór bol ich generálnym riaditeľom.

 

Na akademickej pôde pôsobil ako docent na Katedre tvárnenia kovov TU Košice.

 

Július Bacsó pri hre v roku 1961 na dnes už neexistujúcich kurtoch VSS Košice v Mestskom parku.

Július Bacsó pri hre v roku 1961 na dnes už neexistujúcich kurtoch VSS Košice v Mestskom parku.