ŠPORT: Prešovská športová hrdosť konečne dostala svoj priestor – Milan Országh

Po rokoch akejsi virtuálnej sieni slávy prešovských športovcov, ktorá bola záujemcom o najskvelejšie ženy a mužov zo športovej oblasti k dispozícii iba kdesi na internete, konečne došlo aj na reálnu Sieň slávy Prešovského športu. Síce veľmi skromnú a stiesnenú, ale dôležité je to, že už predsa len existuje. Otvárali ju popoludní  v utorok 3. decembra, v priechodovom priestore medzi hlavnou budovou radnice a prístavbou siene pre občianske obrady.

 

Za účasti známych osobností prešovského športu si prítomní v krátkosti zrekapitulovali mimoriadne zásluhy 15 najvýraznejších osobností o šírenie dobrého mena Prešova v tejto oblasti na republikovej, kontinentálnej a svetovej úrovni a počas slávnostného aktu im odhalili pamätné tabule. Na základe rozhodnutia päť člennej odbornej výberovej komisie (zástupcovia športovcov, poslancov mestského zastupiteľstva a novinárov) pribudne na stenu tejto malej siene veľkej športovej slávy tabuľa s ďalším menom športovca, ktorý takto nezmazateľne vojde do histórie prinajmenej prešovského športu, keď ju už predtým obohatil svojimi výkonmi.

 

Najstarším z „obyvateľov“ siene slávy je od 3. decembra vynikajúci plavec, vodný pólista, dlhoročný  československý reprezentant a viacnásobný akademický majster republiky, neskôr pôsobiaci ako tréner (aj reprezentačný), Milan Kručay. Voda bola pre neho živlom života,  ešte za čias Československého červeného kríža bol prvým mužom jeho záchrannej služby, po vzniku našej samostatnej republiky prevzal vedenie vodnej záchrannej služby SČK. V roku 1984 založil v Prešove školiace stredisko vodných záchranárov. Ešte aj dnes, vo veku 84 rokov, si nevie svoj život bez bazéna plného vody ani predstaviť.

 

Tomuto bezmála vodníkovi úspešne sekundovala svojho času aj majsterka Československa a dlhoročná reprezentantka ČSR v plávaní na krátke trate Mirianna Brtková, ktorá si trochu športovej slávy užila už v rokoch 1961 a 1962 ako víťazka ankiet o najúspešnejších športovcov Prešovského okresu. Po zanechaní aktívnej športovej činnosti však ostala plávaniu a športovaniu vôbec verná ako vysokoškolská pedagogička, kde pôsobí aj teraz.

 

Členmi prešovskej siene slávy sa stali aj traja vynikajúci futbalisti, z ktorých dosiahol najvyšší športový vrchol v Prešove nesmrteľný Laco Pavlovič, výstižne prezývaný aj „cár“. Jeho športová vizitka: Dvojnásobný kráľ strelcov najvyššej československej futbalovej súťaže, dlhoročný  reprezentant Československa, kanonier najvyššieho rangu (164 gólov v 347 prvoligových zápasov), držiteľ bronzu z majstrovstiev európskeho kontinentu, zaslúžilý majster športu, nositeľ dvoch cien fair play, držiteľ Ceny mesta Prešova. Najlepší prešovský športovec 20. storočia sa po skončení aktívnej hráčskej kariéry venoval trénerskej práci. Žiaľ, prešovskému športu a prvému futbalovému klubu na území Československa chýba už bezmála sedem rokov.

 

Druhým oceneným futbalistom je aj od Bardejova cez Prešov, Banskú Bystricu až po Bratislavu známy technický futbalový kúzelník Jozef Bubenko.  Svojou futbalovou ekvilibristikou bol známy už po príchode do Tatrana Prešov ako mladý chlapec. Prvú československú ligu začal hrať v zelenobielom drese od roku 1969, v tejto najvyššej súťaži zaťažil kontá súperov 67 gólmi v 293 zápasoch. Po trénerských začiatkoch v prešovskom Tatrane sa vo funkcii hlavného trénera zaskvel v Bratislavskom Interi. S týmto klubom získal dva majstrovské tituly a dva Slovenské poháre. V roku 2000 bol vyhlásený za trénera roka potom pôsobil ako tréner slovenskej reprezentácie do 21 rokov.

 

Do tretice opäť futbal. Skvelý futbalista a neskôr tréner i funkcionár Mikuláš Komanický pomáha dnes prešovskému športu ako poslanec mestského parlamentu. Člen štátnej reprezentácie do 23 rokov i A družstva, v drese Tatrana člen strieborného mužstva najvyššej súťaže v sezóne 1972 – 1973. Ako tréner získal s mladšími dorastencami Tatrana dva tituly majstrov Slovenska, so staršími jeden majstrov Československa (plus dva tituly majstrov Slovenska). Jednu sezónu trénoval slovenskú reprezentáciu do 21 rokov.    

 

Výberová komisia nezabudla ani na niekdajšie bohaté športové úspechy prešovského hokeja. Kto iný by však mohol zakotviť v sieni slávy tohto športu ako slávny Igor Liba? Špičkový hráč Prešova, Košíc, Jihlavy, New Yorku (Rangers) a Los Angeles (Kings). 211 násobný reprezentant (66 gólov), 739 zápasov v najvyšších súťažiach (359+429 bodov). Účastník šiestich majstrovstiev sveta, (1 zlato, 2 bronzy) a troch olympiád (1 striebro, 1 bronz), držiteľ Zlatej hokejky (1984)  a najlepší strelec najvyššej domácej súťaže (1982).

 

Svojho času prežívali svoje obdobie rozletu aj prešovskí kolkári. Z nich jedným z najlepších a najúspešnejších bol dnes 70 ročný Vojtech Vitkovič. Už s dorastom Tatrana  získali v roku 1966 titul majstrov Československa. Do dejín svetového kolkárskeho športu sa zapísal skvelým súčtom 919 zhodených kolkov v reprezentácii na Majstrovstvách sveta v Ľubľane (1984), čím podstatnou mierou prispel k získaniu titulu majstrov sveta pre československú reprezentáciu, ktorá zároveň prekonala tímový svetový rekord v počte zhodených kolkov. Celkom má na svojom konte 54 medzištátnych stretnutí a je nositeľom titulu majster športu.

 

Od začiatku 60-tych rokov 20. storočia je v Prešove športom číslo jeden bezkonkurenčne hádzaná. Aj preto sa ocitla v sieni slávy symbolická sedmička protagonistov tohto loptového športu s prívlastkom o siedmych hráčoch. Sedem hráčov s menami, ktoré sa stali legendárnymi už za svojho športového života. Žiaľ, niektorí medzi nami už nie sú: Hádzanársky  gentleman Anton Frolo, hrajúci s výnimkou jedného roka povinnej vojenčiny (Dukla Praha) iba za Tatran v jeho najslávnejšej ére a na záver hráčskej kariéry pôsobiaci v tomto klube niekoľko rokov ako tréner. V štátnej reprezentácii Československa získal jeden titul majstra sveta, jednu striebornú a jednu zlatú medailu. Najmä preto bol na sklonku roka 2017 uvedený medzi legendy Českého športu. Okrem toho je držiteľom titulu zaslúžilý majster športu, stal sa slovenským hádzanárom 20. storočia a získal ďalšie športové ocenenia. Do hádzanárskeho neba odišiel v apríli 2017.

 

Frolov súčasník Martin Gregor hral za Tatran rovných 10 rokov. Majster sveta v drese československej reprezentácie (1967). Člen víťazného družstva v Pohári Európskych majstrov (Dukla Praha). Držiteľ troch titulov majstra Československa odohral za Tatran 188 zápasov prvej československej ligy a vsietil 311 gólov. Na trénerskom poste priviedol k titulu majstrov republiky ženy klubu ZVL Prešov (1986 a 87) a mužov Tatrana (1993). Aj on sa dostal medzi športové legendy 20. storočia Českej republiky (Cena Emila Zátopka) a medzi desiatku najlepších športovcov Prešova 20. storočia.

 

Majster sveta v hádzanej (1967 – reprezentačný tím Československa), účastník štyroch majstrovstiev sveta a trojnásobný majster republiky v hádzanej Rudolf Horváth.  Okrem toho dvojnásobný finalista Pohára európskych majstrov, na svojom konte má aj 176 zápasov prvej československej ligy (324 gólov). Oficiálne jeden z najlepších hádzanárov Slovenska 20. storočia  pôsobil v rokoch 1988 – 1992 vo funkcii prezidenta Československého zväzu hádzanej a člena čs. olympijského výboru. Venoval sa aj trénerstvu (ženy ZVL Prešov a muži katarskej Dohy). Najúspešnejší športovec Prešovského okresu (1969), majster športu, nositeľ titulu športová legenda Českej republiky bol v roku 2001 uvedený do Siene slávy slovenskej hádzanej. Teraz je aj osobnosťou Siene slávy Prešovského športu.  

 

Ďalšia legenda prešovskej hádzanej už počas bohatého života. V aktívnom hádzanárskom živote na najvyššej úrovni odohral 191 prvoligových zápasov za Tatran. Dal v nich 513 gólov. Úspešný československý reprezentant a majster Československa (1971), nositeľ olympijského striebra (1972 – Mníchov), reprezentačný tréner Slovenska. To všetko má na svojom športovom konte Vincent Lafko, spoluzakladateľ a neúnavný organizátor prvého turnaja v plážovej hádzanej na území strednej Európy. Svoj milovaný šport náhle opustil na sklonku roka 2012.

 

Ďalšou hádzanárskou legendou je „majster otočiek“ Karol Lukošík, ktorý do Tatrana prišiel počas štúdia v Prešove. Pod vedením trénera Laca Šestáka sa vypracoval v špičkového hráča s brilantnou technikou. Od prvého zápasu po postupe Tatrana do prvej československej ligy (1958) odohral v tomto klube (ktorému bol verný celý svoj športový život) 139 ligových zápasov a bol autorom 396 gólov v sieťach súperov. Je historicky prvým Slovákom, ktorý sa stal členom československej hádzanárskej reprezentácie.

 

Vladimír Seruga. Chlapisko ako hora, vyčnieval na ihrisku vždy nad ostatnými.  Vyslovený bombardér, jeho „peciek“ sa obávali všetci brankári československej prvej ligy. V rokoch 1959 až 1967 odohral za Tatran 140 zápasov, v ktorých dal 474 gólov. Majster sveta v drese reprezentácie ČSR (1967) a držiteľ bronzu (1964). Tiež držiteľ titulu športových legiend Českej republiky (2017).

 

Andrej Lukošík je o desať rokov mladší brat Karola. Za Tatran hrával jeden čas aj so svojim bratom – dvojčaťom Jozefom, spolu  to vedeli poriadne rozpáliť. Športovým vzorom im bol brat Karol. Vo veku 23 rokov sa už stal majstrom republiky (1971), celkovo získal v drese Tatrana tri strieborné a štyri bronzové medaily v najvyššej súťaž, je držiteľom olympijského striebra (1972 Mníchov). Najlepší hádzanár Slovenska (1973)  odohral v najvyššej lige 245 stretnutí (512 gólov), 96 krát reprezentoval Československo.    

    

Na tomto mimoriadne príjemnom stretnutí ľudí, ktorým šport nielen obohatil, ale aj usmernil ich životnú dráhu, boli hádam spomienky jednotlivých protagonistov  siene slávy na svoju športovú mladosť, s akými podmienkami a prekážkami sa museli vyrovnať a čoho všetkého sa museli pre dosiahnutie špičkových výkonov aj vzdať. Do pamäti mnohých sa však poriadne hlboko vypálili slová výbornej prešovskej hádzanárky Márie Labayovej, hráčky klubov ZPA Lokomotíva Prešov, Plastika Nitra a Hypobank Viedeň, s ktorým získala Pohár európskych majstrov. V závere aktívnej športovej činnosti sa venovala trénerstvu. V rokoch 1983 až 1987 prežila najúžasnejšie roky prešovskej ženskej hádzanej ako jej hybný motor, je členkou desiatky najlepších prešovských športovcov 20. storočia .  

Prečo sme Máriu Labayovú zaradili na záver reportu z otvorenia prešovskej siene slávy? Dúfajme, že sa za to na nás hnevať nebude. Ona jediná zo všetkých našla v sebe odvahu, aby sa verejne zamyslela nad neutešeným stavom prešovského športu, ktorý vďaka svojej súčasnej kvalite klesá do sféry nezáujmu diváckej verejnosti. Stačí iba jedno jej porovnanie, aby povedalo všetko: Za našich čias prišlo na ženskú hádzanú aj sedem tisíc ľudí. Dnes je doslova úžasné, keď ich prídu tri stovky. Prešovský šport umiera...     

Časť športových legiend Prešova

Časť športových legiend Prešova

Rudolf Horváth ešte stále vychováva mladých športovcov

Rudolf Horváth ešte stále vychováva mladých športovcov

Mikuláš Komanický

Mikuláš Komanický

Majster hokejky Igor Liba

Majster hokejky Igor Liba

Nestarnúci plavec Milan Kručay

Nestarnúci plavec Milan Kručay

Mirianna Brtková

Mirianna Brtková