Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ŠPORT: Pomôcť si musia predovšetkým sami – Ján Sliačan

Futbal v Košiciach a Prešove v nezávideniahodnej situácii

Futbal je najrozšírenejší šport na svete a preto ho hrávajú všade: polárni výskumníci blízko oboch pólov našej planéty, ale aj pod palmami v niektorej z oáz na Sahare a samozrejme aj v zemepisných šírkach na ktorých sa rozprestiera Slovensko. V mestách, mestečkách i dedinách.

 

Bývavalo zvykom, že skutočné talenty sa hľadali v menších ši väčších obciach a potom ich prevážali do ligových oddielov. Žiaľ, dnes je všetko akosi naopak. Do slovenských tímov prichádzajú futbalisti takmer zo všetkých kontinentov a naše nádeje, ktoré sa práve doučili kompletnú futbalovú abecedu odchádzajú za lepšími podmienkami, ale predovšetkým väčšími peniazmi do cudziny. Pretože táto kolektívna športová hra bola od určitej hranice najmä o peniazoch. Na tých nižších poschodiach o párkoch, pive, či grilovačkách.

 

Významný odchovanec východoslovenského futbalu, účastník OH 1968 v Mexiku a jeden z najúspešnejších trénerov u nás – Jozef Jarabinský z Jarabiny pri Starej Ľubovni raz povedal, že veľký futbal patrí do veľkých miest, nie na dedinské trávniky. Nikto mu neprotirečil, ale skutočnosť – aspoň na Slovensku – je trochu inakšia. Vezmime si také mestá ako Košice, Prešov či Banskú Bystricu. Darmo má Prešov najbohatšiu futbalovú históriu na Slovensku, darmo Košice mali v najvyššej čs. súťaži dlhé roky dvojnásobné zastúpenie /VSS a Lokomotíva/, dnes tieto slávne futbalové mestá doslova živoria. V I. lige, teda elitnej súťaži, hrávajú aj mužstvá zo Zlatých Moraviec, Senice, Podbrezovej či Serede. Nemožno neoceniť ich snahu hrať čo najkvalitnejší futbal a hrávať v jednej súťaži so Slovanom Bratislava, Trnavou, Žilinou či Nitrou.

 

Na druhej strane Prešovčania i Košičania sú radi, keď teraz môžu dýchať na chrbát súperom z Lipian, Trebišova, Šamorína, Dubnice a zároveň sa strachovať o to, aby z tejto spoločnosti nevypadli ešte do nižšej súťaže, teda do III. ligy. Áno, zo slávy a tradícií sa žiť nedá, ani vo futbale. Žiaľ, nikto zo zainteresovaných sa nesnaží hľadať východisko z tejto nezávideniahodnej situácie, rozhodne netreba prelievať slzy nad nedostatkom financií. Keď ich majú v Seredi a Senici, tak o to viac by ich mali mať v druhom a treťom najväčšom meste Slovenska.

 

Kde je teda zakopaný pes? Azda v tom, že vo futbalových krajinách, akými sú Anglicko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, atď., atď. rozhodujú o dianí v kluboch správne a dozorné rady, u nás v podstate jeden, jediný človek, teda majiteľ. Preňho je futbal často iba hračka, alebo prostriedok zvýšiť si svoj spoločenský imidž, dostať sa prostredníctvom futbalu na úroveň poslancov NR SR, primátorov krajských miest či umeleckých celebrít.

 

Keď sa opýtate takéhoto majiteľa klubu koľko má mládežníckych trénerov a ako sa volajú, tak ho len privediete do rozpakov. Len pre porovnanie: bývalý prvoligový futbalista Lokomotívy Košice a legionár Gejza Farkaš riadil na ostrove Cyprus len v jednom klube futbalovú akadémiu v ktorej pôsobilo 17 mládežníckych trénerov a on riadil a kontroloval ich prácu deň čo deň...

To je len jeden z príkladov toho, ako sa má futbal robiť. V krajine, ktorá nie je o nič bohatšia než Slovensko...