ŠPORT: O živote pri džude, s džudom a pre džudo

Náš hosť Ján Krišanda

 

Na stoličku predsedu Slovenského zväzu džuda sa posadil v roku 2006. K džudu ho priviedol jeho starší brat Andrej, michalovský rodák, ktorý bol prvým majstrom Slovenska a medailistom majstrovstiev Československa v džude. Bol džudistom, ktorý reprezentoval TJ Zemplín Michalovce. Ján Krišanda, ktorého sme tentoraz posadili do nášho hosťovského kresla, začínal s džudom v 1974 roku v Michalovciach. Tí, ktorí sa zaoberajú históriou džuda v Slovenskej republike a športu na Zemplíne dobre vedia, že „lodivodom“ džuda bol v tom čase v Michalovciach Miroslav Gajdoš. Profesionálnym zaradením stavbár, trénoval vtedy v Michalovciach deti, mužov i ženy. Nechajme však históriu históriou a o známych i menej známych názoroch na život pri džude, s džudom a pre džudo sa porozprávajme so samotným Jánom Krišandom.

 

• Kto mal najväčší vplyv na to, že ste sa rozhodli pre šport na žinenke či tatami, kto bol vašim vzorom je viacerým známe. Bol to váš brat Andrej, prvý medailista z majstrovstiev Československa ktorý priniesol krásnu medailu do srdca Zemplína, ale aj na východ Slovenska. Aké však boli vaše úspechy?

Som tiež majstrom Slovenska v kategórii žiakov i dorastu. V čase mladíckych ambícii som však s džudom prestal. Naša rodina sa presťahovala do Vranova, kde nastúpil plniť svoje služobné povinnosti otec, na hornom Zemplíne v tom čase džudo nebolo, na určitú dobu som tréningy v džude prerušil.

 

• Pri športe ste zostali, vaše srdiečko pre šport a džudo zvlášť, zrejme, bilo ďalej, lebo po maturitnej skúške by ste sotva šli študovať na FTVŠ do Bratislavy. Štúdium ste ukončili úspešne, stali ste sa diplomovaným trénerom džuda. Až potom prišli na rad v džude funkcie...

Kdeže. Trénoval som deti, k džudu som pritiahol svoje dcéry, tým som prakticky v oddiele džuda vo Vranove aj funkcionárčil. Ale pravdepodobne iní, ktorí v športe a pre šport pracovali, videli úžasný progres džuda vo Vranove. Ľudia, dokonca z Bratislavy prišli za mnou, aby som zvážil kandidatúru na zodpovednú funkciu, predsedu Slovenského zväzu džuda. Bolo to v januári 2006...

 

• ... a vy ste ju zobrali!

Nebolo to také jednoduché keď mi návrh predostreli. Odôvodňovali to nielen nárastom členskej základne vranovského oddielu džuda, ale i systémovým zvyšovaním kvality mladých džudistov. Pravda, začal som uvažovať či a čím by som mohol byť platným funkcionárom, ako by som sa mohol podieľať na zvyšovaní kvality džuda u nás v prepojení na svet a keďže mi tí, ktorí ponuku vyslovili povedali, že mi v tejto náročnej práci pomôžu, nuž nakoniec som kandidatúru na funkciu predsedu skúsil.

 

• Vráťme sa do Vranova. Bola to vaša myšlienka založiť vo Vranove oddiel džuda?

Nie, nie. Bol to znova môj brat, ktorý učil telesnú výchovu na Gymnáziu vo Vranove a dobre poznal športovú scénu mesta, okresu i okolia. Poznal túžby detí, ich záujem, ochotu chcieť sa upísať tomuto športu.

 

• Váš brat bol vynikajúcim trénerom volejbalu. Trénoval dorastenky a juniorky. S dorastenkami viac raz postúpil do finále majstrovstiev SR. Kto ho oslovil pre džudo?

Prišli za ním nejaké dievčatá v škole, ktoré sa ho pýtali na džudo. On to džudo vo Vranove rozbehol. Viem isto, že vtedy poslal študentku strednej školy Máriu Tkáčovú, dnes moju manželku, na trénerský kurz. Bývalú hádzanársku brankárku. Vedel, že má športové korene. Tá kurz absolvovala a začala trénovať práve dievčatá a začala zároveň trénovať aj žiakov. Ja som potom došiel z Loun, tam som absolvoval vojenskú službu. Pripojil som sa k trénerskej robote. Tak sa mi zapáčila nielen práca v oddiele, ale aj trénerka. Zobrali sme sa a dnes vedieme spolu jeden oddiel.

 

• Priblížite stručnú vizitku oddielu, ktorý spolu s manželkou vediete?

Celkom máme 104 evidovaných členov, máme deti od prípravky, mladších žiakov, starších žiakov, juniorskú kategóriu, dorastencov a mužov. Muži zápasia v FDP Interlige. Záber je obrovský, výsledky nás tešia i zaväzujú ďalej seriózne pracovať.

 

• Vy ste vo finále FDP Interligy dvakrát po sebe zdolali mužov USK Praha. Zdolali ste kolektív s viacerými olympionikmi Českej republiky....

Áno. Dokonca tento kolektív reprezentuje aj majster sveta Krpálek.

• Čitateľa by mohla zaujať štruktúra tejto súťaže. Môžu v nej bojovať celky, ktoré sa tam prihlásia? A ak áno, z ktorých krajín?

Štruktúra FDP Interligy je taká, že v nej každý rok môžu bojovať prvé dve družstvá extraligovej tabuľky džuda z Českej republiky, Poľska a Slovenskej republiky. Konkrétnejšie, špičkové kolektívy akými sú Katovice, Gliwice, Wroclav, USK Praha, Sokol Vršovice Praha, Olomouc, Dukla Banská Bystrica...

 

• Vráťme sa k vášmu predsedovaniu Slovenského zväzu džuda. Zobrali ste funkciu, zobrali ste na seba aj veľké starosti. Ako vyzeralo slovenské džudo, keď ste nastúpili do funkcie?

V prvom rade je potrebné povedať, že slovenské džudo kormidlovali už pred mojou kandidatúrou iní predsedovia, ktorí majú značný podiel na vzostupnej tendencii tohto športu. Môžem menovať Ondreja Adamova, Emila Novotného, Dušana Zátrocha, Ladislava Kmeča, Mariána Hefku či Petra Forrá, ale mohol by som menovať i ďalších funkcionárov, tiež samotných úspešných džudistov či džudistky. Ja som nastupoval do funkcie v čase, keď získal veľký úspech na OH v Athénach, striebornú medailu, Jozef Krnáč. Propagácia džuda prostredníctvom zisku krásnej medaily bola dobrá, ale práca s mládežou bola zanedbaná. Rovnako marketing nebol na požadovanej úrovni. Mojim krédom bolo položiť dôraz na podporu oddielov, reprezentáciu mládeže, marketing. Vytvorili sme zväzové centrum talentovanej mládeže. Sme v Slovenskej republike asi jediným zväzom, ktorý to centrum financuje z vlastných prostriedkov. Vedenie pred mojim nástupom orientovalo svoju činnosť dosť na výchovu rozhodcov, čo bolo prirodzené, lebo Marián Hefka bol rozhodcom.

 

• Dobre. Nechajme hodnotenia minulosti historikom a analytikom. Slovenské džudo je však živým organizmom. Prezradíte našim čitateľom koľko licencovaných športovcov a funkcionárov má v súčasnosti slovenské džudo?

Dnes má okolo 1960 licencovaných športovcov, ktorí trénujú džudo. Tých, ktorí nechodia pravidelne na tréningy a sú medzi nimi i podaktorí jeho milovníci, ktorí berú džudo ako prostriedok života, je okolo 5 tisíc. V súčasnosti máme 82 činných oddielov.

 

• Vo všeobecnosti sa vie, že judo vzniklo v Japonsku vyčlenením určitých techník z viacerých bojových umení, najmä Ju Jutsu. Ako vy, osobne vnímate tento šport?

Judo v preklade znamená jemná cesta. Také konštatovanie treba vysvetľovať tým, že džudo formuje osobnosť. Učí sebadisciplíne, priateľstvu, úcte, skromnosti, k rešpektu pred súperom. Džudo v ponímaní prekladu „ jemná cesta“ má viaceré prednosti. Na žinenke, tatami sa tvrdo bojuje, ale po zápase prechovávajú k sebe súperi úžasnú úctu. Pretekári chodia do telocviční ako do druhého domova, kde majú veľký rešpekt pred trénermi. Tu sa učia sebadisciplíne, morálke, sebakontrole. Džudo je ideálny šport pre všetky deti, hlavne menšie, lebo dáva všeobecný pohybový základ pre život. Osobne si myslím, že je jedným z najvšestrannejších športov pre deti.

 

• Známy futbalový tréner Peter Benedik, ktorý priviedol svojich dorastencov 8 krát k titulu majstrov svojej krajiny tvrdí, že futbalisti by mali absolvovať v detstve povinne džudistické tréningy. Čo vy na to?

U nás vo Vranove k nám chodia mladí futbaloví adepti tak na gymnastickú prípravu, ale aj učiť sa padať, urobiť kotúľ a podobne.

 

• Vy, vraj, chodíte pre zmenu komunikovať so špičkovými funkcionármi džuda z Európy a vo svete...

Vyplýva to z mojej funkcie a okrem toho, učiť sa nie je nikdy hanbou.

 

• Naučili ste sa dostávať k nám do Slovenskej republiky špičkové podujatia. Teraz, začiatkom septembra, to bol v Bratislave Európsky pohár v džude. Píše o tom podrobnejšie aj časopis Svet športu, s ktorým má Slovenský rozhľad spoluprácu. V novembri toho roku budú v Slovenskej republike majstrovstvá Európy v kategórii U 23. Ako toto vnímate?

V prvom rade ako veľkú zodpovednosť, zvýšenú náročnosť jednak na organizačnú prácu, ale aj na samotné výkony našich, domácich reprezentantov. Veď k nám príde vyše 300 špičkových džudistov z takmer 50 krajín Európy. Ale, môžem zodpovedať aj v širších súvislostiach ak mi túto otázku položíte po podujatí.

 

• Dobre. Beriem to ako výzvu. Na záver si vám dovolím položiť jednu veľmi nepríjemnú otázku. V reprezentácii Slovenskej republiky nebude chýbať ani vaša dcéra Andrea, mládežnícka olympijská víťazka v kategórii družstiev zo Singapúru 2010. Nemá vaša dcérka v reprezentácii či klube určité privilégia?

To by bola skôr otázka pre ňu. Podľa mňa to má oveľa ťažšie ako druhí. Každý na ňu pozerá ako na dcéru predsedu zväzu. Ona si je toho plne vedomá. Dáva do tréningov i zápasov zo seba všetko. V súčasnosti už nepreteká za náš MŠK vo Vranove, ale za VŠC Dukla Banská Bystrica. Okrem toho ona najlepšie vie o mojich nárokoch nielen na jej tréningovú morálku či zápasové súboje, ale aj školské povinnosti. Myslím, že je zodpovedná, seriózna, skromná a má v sebe usporiadané priority svojho života, vrátane tých športových.

Zhováral sa Jozef Mazár

Andrea Krišandová na stupňoch víťazov na YOG

Andrea Krišandová na stupňoch víťazov na YOG