ŠPORT: Desaťročia verný rodným Košiciam – Vladimír Mezencev

Vzácne životné jubileum Jána Gajdoša st.

 

V týchto dňoch sa dožíva úctyhodného veku. Dožiť sa v plnom zdraví 85 rokov sa z tých, ktorí hrávali najvyššiu čs. futbalovú súťaž za niektorý z košických tímov, podarilo skutočne málokomu. Podľa našich údajov starší je už iba jeden – Ján Polgár, narodený v máji 1929. Len pre zaujímavosť – J.Polgár začal s futbalom až dva roky po J. Gajdošovi.

 

Ján Gajdoš teda jubiluje, má „iba“ 85, ale jeden rekord mu už zostane na dlhé roky. Funkciu aktívneho mládežníckeho trénera vykonával až do svojej sedemdesiatpäťky, teda ešte pred desaťročím! Pritom jeho futbalový životopis je celkom nudný. V podstate celý život prežil v rodných Košiciach, v nich začal aj skončil i ako aktívny hráč i ako tréner. Teda žiadne veľké prestupy i keď príležitostí mal až-až. Už po skončení základnej vojenskej služby ho nechceli z Prahy pustiť domov, pretože oňho veľký záujem mali slávne Bohemians...

 

S futbalom začínal počas vojnových rokov vo vtedy najsilnejšom mestskom klube KAC, ktorý počas okupácie Košíc bol aj účastníkom najvyššej maďarskej ligy. Potom nasledovali Jednota, Dynamo ČSD a potom jediný „úlet“ k susedom do Prešova. Bolo to v roku 1953, pričom celý ročník sa hral jednokolovo /13 stretnutí/, ale za tú skúsenosť to stálo. Prešov mal vtedy druhé najkvalitnejšie mužstvo na Slovensku /za ČH Bratislava/ a hrať v tomto tíme bola skutočne radosť.

 

Nasledovali povinné dva roky vojenčiny a Ján Gajdoš dostal možnosť hrať za Tankistu Praha, účastníka I.ligy. Na tie časy rád spomína, veď, napríklad, dal víťazný gól v stretnutí proti Sparte a ihneď po zápase v šatni ho generál povýšil do hodnosti čatára.

 

Po návrate ho už mohli na trávniku obdivovať jeho priaznivci, ktorých mal v hľadisku skutočne dosť. Veľa mal aj kvalitných spoluhráčov, napríklad Kvašňáka, Klimeka Buberníka, Kánássyho, Františka Fecka Martinčeka, brankára Matysa, Samuelčíka, Felszeghyho a ďalších, ale aj medzi nimi vzbudzoval pozornosť svojou technickou hrou a pohotovou streľbou. Z dnešného pohľadu na vrcholový futbal si však nikto z nás nevie predstaviť, že Ján Gajdoš hral v nedeľu ligový zápas v Prahe na Dukle, alebo Sparte a v pondelok ráno už sedel na svojom pracovnom mieste na terajšej Alžbetinej ulici v hodinárskej dielni. Bol teda nielen kvalitným futbalistom, ale aj o nič horším hodinárom a kto chcel v Košiciach zveriť do spoľahlivej opravy svoje hodinky tak ich odniesol Jánovi Gajdošovi. Mnohí ho považovali za najlepšieho hodinára v meste a v tých časoch, kedy ešte existovali iba mechanické hodiny, bolo v Košiciach niekoľko opravovní hodiniek s početným množstvom hodinárov.

 

V najvyššej súťaži mohol hrávať ešte niekoľko rokov. V tých časoch sa však tridsiatnik považoval už za futbalového penzistu a žiaľ, ani Ján Gajdoš nebol v tomto výnimkou. V ročníku 1962-63 pomohol ešte Košiciam v klube pod novým názvom VSS k návratu do I.čs. Ligy, ale to už bolo v čase, kedy Š.Jačiansky začal budovať takmer úplne nový kolektív, ktorý patril medzi najlepšie tímy v ČSSR...

Z kvalitného hráča sa stal tréner, ktorý sa mládeži venoval vyše 40 rokov! Začal v Lokomotíve, potom pokračoval vo VSŽ, VSS, ZŤS a nakoniec v 1.FC. Uznávaný, kvalitný, obľúbený, spoľahlivý – to boli prívlastky, ktoré sa pridávali k jeho menu, veď sa zaradil medzi najúspešnejších mládežníckych trénerov v Československu. Podieľal sa na výchove takých hráčov, ako V.Janočko, K.Čontofalský, J.Majoroš, O.Danko ml., R.Zábavník... Z jeho odchovancov by sa dal vytvoriť v tých časoch vynikajúci tím. Aj z jeho syna Jána vyrástol úspešný futbalista, ktorý na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia hrával za ZŤS Košice.

 

Počas svojej dlhej trénerskej kariéry v mládežníckom futbale urobil iba jednu výnimku a to v ročníku 1978/79 . Vtedy ako asistent Michala Vičana bol pri postupe ZŤS Košice do I.ligy. Išlo o historicky najťažší návrat Košíc medzi čs. elitu spôsobený komplikovanou kvalifikáciou víťazov troch národných líg.

 

Dnes pozorne sleduje dianie v medzinárodnom i slovenskom futbale, ale predovšetkým v tom košickom. Teší sa na jeho návrat medzi elitu a nadviazanie na jeho najkrajšie a najúspešnejšie roky. Verí, že sa tých čias ešte dožije...