Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ŠPORT: Blažice sa vďaka svojmu behu stali pútnickým miestom vytrvalcov – Vladimír Mezencev

Zápolili tu aj víťazí MMM 

Okolie Košíc bolo až do novembra 1989 na športovej mape Československa známe predovšetkým účinkovaním stolných tenistov Ruskova v najvyššej čs. súťaži i futbalistami Čane, ktorí hrávali vo vtedajšej II.národnej lige. Za najvýznamnejšie a tradičné podujatie sa však v okrese Košice – vidiek /teraz Košice – okolie/ považoval cestný beh na 16 600 metrov Beh Februárového víťazstva v Blažiciach. V obci, o ktorej existuje prvá písomná zmienka už z roku 1245, ale do roku 1975 sa o nej veľa nehovorilo a nepísalo. Nakoniec, nebol ani dôvod. V Blažiciach sa nenachádza žiadna historická pamiatka v podobe hradu, kaštieľa či iného podobného objektu. Nebolo tu ani vzorové jednotné roľnícke družstvo, ktoré by držalo rekordy v dojivosti či hektárových výnosoch pšenice, prevažná väčšina z približne 600 tamojších obyvateľov chodila za prácou do košických podnikov a Východoslovenských železiarní. Veď 20-kilometrová vzdialenosť z Blažíc do Košíc už aj pred rokmi nepredstavovala žiadny problém.

 

PRI ZRODE STÁLI ZVÄZÁCI

Z dnešného pohľadu slávny cestný beh v Blažiciach sa zrodil z iniciatívy vtedajšieho Socialistického zväzu mládeže /SZM/. Bolo to v roku 1970, tesne po jeho vzniku a pretože jednou z predsavzatí tejto opäť zjednotenej mládežníckej organizácie bol aj šport pre mladých, tak s požehnaním okresných straníckych orgánov založili teda Beh Februárového víťazstva o Pohár OV SZM Košice – vidiek. Dlhý, zložitý a ideológiou obsiahnutý názov, poplatný dobe, ale za realizáciou samotných pretekov stáli aktívni športovci, predovšetkým atléti z bežeckých disciplín a chôdze. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť blažického rodáka Emila Ruščáka, dlhoročného pretekára Slávie VŠT Košice, čs. reprezentanta v chôdzi na 5, 10 a 20 km.

 

Do 10.ročníka podujatia na ňom štartovali predovšetkým neorganizovaní bežci a deti základných škôl. Až potom jeho príťažlivosť objavili najmä poprední košickí vytrvalci a vďaka nim sa tento cestný beh dostal do povedomia spočiatku atlétov východoslovenského regiónu, neskôr sa oň začali zaujímať aj bežci z Prahy!

 

Kronika podujatia, ktorá má dôstojné miesto v kancelárii starostu obce Juraja Gmitra, má skutočne zaujímavý obsah. Sú v nej aj mená atlétov svetového mena, ktorí štartovali na bežeckom okruhu Blažice – Ďurkov  – Vyšný Čaj – Nižný Čaj – Bohdanovce – Blažice, alebo sa na preteky prišli pozrieť a besedovať s ich účastníkmi. Tak napríklad kde sú Blažice veľmi dobre vie aj jedna z najlepších svetových maratónkyň v minulom storočí, Nemka Christa Vahlensiecková z nemeckého Wuppertálu, partnerského mesta Košíc. Tá vyhrala Medzinárodný maratón mieru /MMM/ v rokoch 1981, 1984, 1986, 1987 a 1988, teda dohromady päťkrát /!/, čo bol a dodnes zostal absolútny neprekonaný rekord. Iba raz našla v Košiciach premožiteľku, v roku 1985 skončila druhá. V Blažiciach sa však musela uspokojiť iba s 3.miestom. Bolo to v roku 1989.

 

Preteky v Blažiciach pritiahli aj ďalších víťazov košického maratónu. Košičana Františka Višnického, ktorý vyhral MMM dokonca dvakrát – 1983 a 1986, ale na tomto cestnom behu sa mu to podarilo až na druhý pokus. Pri svojej premiére v roku 1982 skončil druhý a víťazom sa stal až o štyri roky neskôr.  Petr Pipa, víťaz MMM 1994 nenašiel premožiteľa na Olšavskom okruhu dvakrát, majster Československa v maratónskom behu 1984 vyhral v Blažiciach v roku 1991 a nechýbal ani teraz, teda o 29 rokov neskôr! Jednoducho, kto vtedy v Československu medzi bežeckými vytrvalcami niečo znamenal, tak v tejto dedinke nachádzajúcej sa severovýchodne od Košíc nemohol chýbať. Či už to bol Zdeněk Mezulianik z Prahy, alebo tí z bližšia – Martin Vrábeľ, Marcel Matanin, Vlastimil Lipovský, Milan Vanko...

 

Do dejín pretekov sa výrazne zapísal aj 20.ročník vo februári 1989. Nielen tým, že bol jubilejný, ale predovšetkým prítomnosťou dvoch osobností svetovej atletiky – olympijského víťaza v hode diskom z OH 1972 v Mníchove Ludvíka Daněka a košického rodáka, bežca na stredné trate Jozefa Plachého, neskôr vyhláseného za najlepšieho slovenského bežca 20.storočia.

 

VYTRATIL  SA Z  KALENDÁRA  

Po zmene politických a spoločenských pomerov sa v základoch otriasol aj Beh Februárového víťazstva v Blažiciach. Z preferovaného podujatia straníckymi i štátnymi orgánmi sa stal jedným z množstva cestných behov. Napriek tomu, že stratil štedré dotácie si však zachoval patričnú športovú i spoločenskú úroveň, ale, samozrejme, už pod novým názvom – Zimný beh Olšavskou dolinou. Pre pretekárov sa zmenilo iba to, že vo väčšine prípadoch v mrazivom počasí už pred ostrým štartom nemuseli počúvať nezáživné politicky ladené príhovory okresných papalášov. Tí, ktorí sem chodili do februára 1989 tak prišli aj o rok. Konkrétne Pavol Madár, bývalý úspešný čs. reprezentant v maratónskom behu, zvíťazil v Blažiciach v rokoch 1990 a 1991. Ďalšie dva ročníky vyhral Petr Pipa, zhodou okolností prvý vytrvalec v Československu, ktorý v ďalších rokoch oficiálne žil iba z toho, čo si zarobil na maratónskych tratiach. 

 

Napriek všetkým snaženiam po Pipovom prvenstve v roku 1993 nasledovalo  smutné šesťročné prerušenie tohto obľúbeného behu. Chýbali nielen peniaze, ale akosi sa vytratili aj obetaví usporiadatelia, ktorí museli predovšetkým riešiť svoje existenčné problémy. Kúzlo Blažíc v podobe prvého, síce podľa kalendára ešte vždy zimného podujatia, ale zároveň už akousi prvou jarnou lastovičkou pre masu rekreačných bežcov sa vytratilo zo dňa na deň. Veď tieto preteky predstavovali akési zahrievacie kolo pre skutočne veľké množstvo pretekov, ktoré nasledovali od brehov Latorice a Uhu až po rieku Moravu, každú sobotu a nedeľu až do neskorej jesene. Tú atmosféru na trati i po skončení pri guláši a pive nenahradilo naozaj nič. Každý z aktívnych bežcov odchádzal spokojný, keď náhodou nie so svojím výkonom tak určite s organizáciou a priateľským prostredím. Všetkým však mohlo byť jedno, že stranícki funkcionári i predstavitelia ONV a SZM neprišli po skončení pretekov medzi nich, ale ponáhľali sa na honosnú recepciu do Čane.

 

VSTAL  Z POPOLA...

Rok 1999 znamenal obnovenie pretekov. Uskutočnil sa teda po šesťročnej prestávke a pre víťaza v hlavnej kategórii mužov sa dokonca našla aj finančná cena 5000 korún /v prepočte 166 eur/. Peniaze skončili v rukách Vladislava Lipovského z Obal servisu Košice. Získal ich za necelú hodinu behu, ale v tých časoch niekto na takúto čiastku musel pracovať celý mesiac...

 

Čo všetko sa zmenilo? Tí, ktorí chodili do Blažíc od roku 1980 a sú živí a zdraví, chodia tam dodnes. Napríklad Peter Polák či Pavol Madár.  Samozrejme, tak trochu sa zmenilo aj zloženie účastníkov. Kúzlo Blažíc prilákalo aj množstvo kvalitných maďarských, poľských a ukrajinských atlétov. Pribudli seniori, dokonca sedemdesiatnici, ale aj triatlonisti, korčuliari, plavci a k veľkej radosti organizátorov aj mnohí Košičania, neorganizovaní  v telovýchovných jednotách a kluboch. Teda tí, ktorí svoj bežecký rok začínajú v Blažiciach a končia v októbri maratónom, alebo polmaratónom v uliciach svojho mesta. Do „novodobej“ kapitoly dejín Zimného behu Olšavskou dolinou sa zapísali aj účastníci olympijských hier Henrych Szoth z Poľska /OH 2012 v Londýne/  vyhral v Blažiciach dvakrát a aj Katarína Berešová, vtedy ešte Košičanka /štartovala na OH 2016 v Rio de Janeiru/ má na svojom konte víťazstvo z Blažíc. Pravidelným účastníkom býva aj v súčasnosti najlepší slovenský maratónec Tibor Sahajda z Košíc.

 

Organizátori na čele s Dušanom Štefánim, tiež Košičanom, majú radosť aj z neustáleho rastu počtu štartujúcich. V roku 1984 ich počet po prvýkrát prekročil číslo 400. Vtedy však nemalú časť súťažiacich tvorili žiaci základných škôl z Blažíc a okolia. Teraz sa len dospelých postaví na štart aj vyše 400. Tak to bolo aj pred niekoľkými dňami na 45.ročníku behu. Teda približne dvaja bežci na troch obyvateľov obce. Keby sme si tento pomer premietli na počet Košičanov k účasti na Medzinárodnom maratóne mieru tak by sa na štart muselo postaviť  viac ako 173 000 vytrvalcov! Verme však, že raz do Blažíc príde 600 i viac účastníkov Zimného behu a potom to už naozaj bude minimálne 1:1...      Ale aby Blažičania neboli, ako sa hovorí – na veľa, na Slovensku už existuje jedna obec na ktorú zatiaľ nemajú. Ide o Lučatín, ktorý má 633 obyvateľov a leží medzi Slovenskou Lupčou a Brusnom. Na Lučatínskej jedenástke už štartovalo viac bežcov, než má dedina obyvateľov. Teda si predstavme, že v Košiciach na MMM pobeží vyše 300 000 vytrvalcov...   

 

Tento rok bol zaujímavý aj tým, že sa ho zúčastnili aj bežci z Kene. Pricestovali však nie zo svojej africkej domoviny, ale z Budapešti, kde žijú a pretekajú za jeden tamojší klub. Zrejme do jeho pokladnice prinášajú peniaze takmer z každého podujatia. Nuž čo, globalizácia už zasiahla aj vytrvalostné behy... Podľa očakávania sa celkovým víťazom stal jeden z rýchlonohých Afričanov. Bol to Hillary Kimaiyo...  Všade tam, kde na bežeckých tratiach zápolia vytrvalci z africkej Kene sa očakávajú víťazstva i rekordy. Nuž, čo sa týka prvých dvoch miest „Budapešťania“ nesklamali. I keď mnohí verili, že padne aj doterajší najlepší výkon na trati, tak zostali trochu sklamaní. Čech Z.Mezulianik v roku 1989 zabehol 16 600 metrov za 47:10 min. a tento čas sa zatiaľ nikomu nepodarilo prekonať. Víťazovi Kimaiyoovi v cieli namerali čas o 18 sekúnd horší... V desiatke najrýchlejších boli štyria Slováci, dvaja Keňania a Ukrajinci, Poliak a Maďar. Z našich sa najlepšie umiestnil Ludvik Herich /Medzev/ na 6.priečke.  

 

Vo výsledkovej listine sa objavili rôzne mená i kluby. Tých mien bolo samozrejme viac, ale aj tých druhých desiatky a desiatky. Je až neuveriteľné koľko rôznych športových organizácií či občianskych združení sa venuje vytrvalostnému behu. Z tohto množstva svojím názvom zaujal predovšetkým jeden: Pomôžte chudobným. V tomto prípade však nejde o názov klubu, ale o slovné logo. Za ním sa skrýva občianske združenie OÁZA – nádej pre život, na čele ktorého stojí katolícky kňaz Peter Gombita.

 

Pod strechou tohto útulku našli svoj domov aj mnohí alkoholici či gambleri, ale aj ľudia, ktorí rôznymi spôsobmi prišli o svoje byty a to i napriek svojmu  aj vysokoškolskému vzdelaniu či solídnemu spoločenskému postaveniu. Peter Gombita sa rôznymi spôsobmi snaží riešiť problémy chudoby a bezdomovstva, jeho „ovečky“ venujú nemálo času pracovnej terapii, ale mnohé z nich priviedol aj k aktívnemu behu. Od roku 2017 ide o podujatie Bež, kto môžeš, niekoľko rokov zorganizoval štafetový beh Košice – Rím – Vatikán. Sám bol vždy jedným členom tejto štafety. Na Slovensku bežcov z Oázy poznajú, napríklad aj na Liptove, kde sa zúčastňujú behu Barlatone z Lipt. Mikuláša a Lipt. Hrádku s cieľom podporiť a pomôcť zdravotne postihnutým v tomto regióne.

 

Azda najznámejším bežcom z tohto útulku je 60-ročný Ladislav Bodnár, ktorý má už za sebou aj štarty na známych maratónoch v Košiciach, Prahe i Bratislave. Samozrejme, nemohol chýbať ani v Blažiciach a samozrejme je i to, že bežal v tričku s nápisom „Pomôžte chudobným“. Na preňho prikrátkej trati obsadil síce až 282.miesto, ale za ním skončili bežci mladší aj o 20 rokov i viac.

 

TROCHU SMUTNÝ REKORDÉR

Už sme spomenuli, že od roku 1980 pravidelne chodí otvárať bežeckú sezónu aj Peter Polák. Ten, ktorý už pred štyridsiatimi rokmi prebehol maratónsku trať za 2:15:20 hod. a patril medzi našu vytrvalostnú elitu. Vo veku 71 rokov už od neho takéto výkony nikto nemôže čakať, ale mrzelo ho, že sa tento rok v Blažiciach nedostal na stupeň víťazov. Skončil na nepopulárnom 4.mieste. Darmo, aj veková kategória nad 70 rokov sa neustále rozširuje a je v nej teda stále väčšia konkurencia. Peter Polák je však známy aj tým, že si vedie presnú evidenciu prebehnutých kilometrov, či už na každodenných tréningoch, alebo pretekoch. Po 45.ročníku Zimného behu Olšavskou dolinou ich mal na svojom konte 376 335! Áno, je ich naozaj toľko, zdôrazňujeme kilometrov. Veď len MMM absolvoval 43-krát! Toto číslo už, samozrejme, neplatí. Peter každodenne prebehne v priemere 24 km a tak sa dá zrátať koľko ich prebehol od 8.marca, kedy zápolil na okruhu v Blažiciach. „Mojím cieľom je prekonať hranicu 400 000 kilometrov a ešte niečo navyše. Počul som, že túto hranicu už prekonal jeden 73-ročný Francúz, ale ten už vraj s behom skončil. Takže mám pred sebou jasný cieľ a o rok sa vynasnažím stáť v Blažiciach na stupni víťazov. Za tie roky som si na to zvykol, veľakrát som bol medzi tromi najúspešnejšími, tak čo, už po sedemdesiatke na to nemám právo?“ – dodáva s úsmevom a to znamená, že tých „prehltnutých“ kilometrov bude ešte naozaj dosť a dosť.

 

Aj keď sa Petrovi Polákovi podarí zabehnúť takých, napríklad, 410 000 km, do Guinnessovej knihy rekordov, sa žiaľ, nedostane. Veď by musel mať každý absolvovaný tréningový kilometer potvrdený atletickými rozhodcami a naozaj ťažko povedať, či by sa niektorým z nich chcelo bežať vedľa Petra. Tohto hltača kilometrov môže potešiť aj to, že po prebehnutí 400 000 km si bude môcť povedať, že má v nohách toľko, ako keby prebehol zemeguľu desaťkrát na jej najširšom mieste, teda na rovníku.

 

BLAŽICIAM TO VYŠLO

Beh Olšavskou dolinou mal otvoriť kalendár s množstvom podujatí v ďalších týždňoch a mesiacoch. Síce otvoril, ale pre koronavírus aj ihneď zavrel. Podujatia, ktoré mali nasledovať po Blažiciach preniesli na jeseň. Niektoré sa vtesnajú do tohtoročného bežeckého kalendára, iné nie. „Po Blažiciach mal nasledovať beh na 15 km v Sačurove, okres Vranov nad Topľou, ale ten bol presunutý na 13.septembra,“ uvažuje Peter Buc, hlavný rozhodca Zimného behu Olšavskou dolinou a jeden z najznámejších propagátorov bežeckých podujatí na Slovensku. „Týždeň po Zimnom behu bol na programe 15.ročník Laborecká desiatka v Strážskom. Organizátori museli aj toto podujatie preložiť na neskorší termín. Zatiaľ sú však optimisti, presunuli ho na 23.mája. Verme, že im tento druhý termín už vyjde, ale...  Polmaratón v Čečehove v Michalovskom okrese sa uskutoční poslednú septembrovú nedeľu. Organizátori ďalších pretekov, ktoré sú súčasťou celoslovenského kalendára, musia pouvažovať o zmene termínov. Konkrétne ide o behy, naplánované na apríl a máj...“. Darmo, Blažice sú v roku vždy prvé a tak im to vyšlo. Aj v tom, že do tejto obce stihol z Prahy pricestovať slávny Jožo Plachý a tak ako pred rokom odštartovať početný pelotón na trať Olšavskou dolinou...