Špičkový pólista, výborný analytik, najmä skromný človek

Kdesi som čítal, že každý je najkrajší a najužitočnejší ak je sám sebou. On takým je. Preto som si ho vybral za spolubesedníka. Priznávam verejne, jeho vodnopólový život si všímam podrobnejšie viac rokov. Keď som ho pred odchodom na ME do Belehradu oslovil, či mi po ich skončení poskytne špeciálny rozhovor pre časopis Svet športu, odpovedal kladne. Preto vám, vážení čitatelia, môžem dnes prostredníctvom odpovedí na moje otázky predstaviť špičkového vodného pólistu, výborného analytika vodného póla a najmä skromného človeka – Lukáša Semana, rodáka z Prešova, v súčasnosti reprezentanta Slovenskej republiky. Múdrejší a skúsenejší mi raz povedali, že športovca telom a dušou najlepšie spoznáš na cestách a pri hre. Tej ktorú, najlepšie ovláda a na tie cesty do sveta pozve. Nech sa páči, tu sú otázky a odpovede.    


 

V ktorých čiapočkách, s logami ktorých európskych klubov ste hrali vodné pólo mužov?

Pokúsim sa ich vymenovať postupne: PVSK Pécs (HUN) sezóna 2007/2008, potom JUG Dubrovník (CRO). Tam som hral v ročníkoch 2008/2009 a  2010/2011. Odtiaľ som šiel do ZF Eger (HUN) na dve sezóny 2011/2012,2012/2013 a teraz hrám za Contitech Diapolo Szeged (HUN) v ročníkoch  2013/2014 – 2015/2016.

 

Kde sa vám hralo najlepšie, aké úspechy ste tam dosiahli a ako sa vám hrá dnes v Szegede?

V každom z týchto klubov sa mi hralo dobre. Asi najviac som dosiahol v chorvátskom klube JUG Dubrovník. Za tri sezóny som s týmto klubom získal 3x titul majstra Chorvátska, 2x sme boli víťazmi Chorvátskeho pohára, raz sme vyhrali Jadranskú ligu a 2x sme v tejto lige skončili druhí. Okrem toho sa nám 2x podarilo prebojovať   Final Four euroligy.  Škoda, že sa nám nepodarilo prebojovať až do finálového zápasu. V sezóne 2008/2009 sme vo Final Four skončili na 3.mieste.

Nemôžem zabudnúť, že aj s klubom ZF Eger sa mi podarilo byť majstrom Maďarska a s mojim súčasným klubom Szeged sa nám podarilo vyhrať Madarský pohár v roku 2013.

V Szegede sa mi hrá dobre, posledné dve sezóny klub pristúpil k omladeniu družstva a ostalo nás len zopár „starších“ hráčov. Do klubu prišla  väčšina takých čo boli vo veku pod 20 rokov. Minulú sezónu sme skončili na 5. mieste. Bol to úspech pre družstvo.  Vzhaľadom k spomenutému umiestneniu sme sa mohli túto sezónu prihlásiť do európskej súťaže LEN, kde sa nám  podarilo prebojovať do stvrťfinále. Tam sme naše tohtoročné pôsobenie v tejto súťaži ukončili. Cestu do finále nám zatarasila talianka Brescia.

 

Koľkých kvalifikácií na M S a ME či OH ste sa zúčastnili s reprezentáciou SR?

Kvalifikácií na ME som za dospelých odohral celkom päť. Okrem toho som hral jednu kvalifikáciu na OH.ME seniorov som sa zúčastnil 3 krát (Belehrad 2006, Malaga 2008, Belehrad 2016). Za kadetov som hral na ME v Sofii v roku2005), za juniorskú reprezentáciu na ME Malta 2004 a ME Oradea 2006, Rovnako som hral za juniorov na MS Mar del Plata v  Argentíne 2005 a na MS v Los Angeles. Keď som hral v USA na juniorskom šampionáte písal sa rok 2007.

 

 Ako vnímate dnešný reprezentačný kolektív?

Verím, že aktuálne reprezentačné družstvo, alebo nazvime to - výber tých najlepších zo Slovenska, má ešte čo ukázať. Ak by to bolo inak, nebol by som pri nich. Takže kolektív vnímam pozitívne.  Je tu pár jednotlivcov, ktorí lietajú občas v oblakoch a chýba im trochu pokory a úcty voči družstvu. Robíme tímový šport a ten nie je len o jednom hráčovi. Všetci musíme makať spolu, aby výsledkom  bol jednoliaty celok...a práve to sa nám nie vždy podarí.

 

Ako sa vám trénuje pod taktovkou Toniho Esterella? V čom je iný než sú slovenskí tréneri?

Trénuje sa mi veľmi dobre. Je síce pravda, že zo začiatku som si na viacero vecí musel zvyknúť a pochopiť ich. Španielsky štýl je úplne iný na aký som zvyknutý, ale teraz je to oveľa lepšie a som rád že ho máme.

Mnohokrát mňa osobne motivuje aj to , že sa nás ujal v situácii v akej sa slovenské vodné pólo v tej dobe nachádzalo a že ešte stále to s nami vydržal. Tiež dúfam, že ešte dlho vydrží!!! Viem, v televízii to vyzerá, že z nás nikto nerozumie jeho pokynom, ale opak je pravdou. V tých jeho jednoduchých inštrukciách je celá jeho veľká vodnopólová myšlienka. Niekedy je realizácia počas hry úplne iná, na akej sme sa dohodli.  To nie je chyba v trénerovi, ale veľakrát v hráčoch, ktorí nesplnia to, čo povedal.

Toni je vo svete vodného póla uznávaným a rešpektovaným trénerom. Mohli sme  to vidieť a cítiť na nedávnych ME v Belehrade. Taktiež má aj môj rešpekt a uznanie. Všetci hráči a aj ľudia okolo vodného póla sa môžu od neho veľmi veľa naučiť a veľakrát aj pochopiť zmýšľanie iných a prečo sa niektoré veci dejú tak ako sa dejú, v priebehu zápasu.

Myslím si, že slovenskí tréneri stratili trénerský kontakt so svetovým vodným pólom a zameriavajú sa len na domácu ligu, ktorá je neporovnateľne horšia oproti tej slovenskej ligy, v ktorej som hral ešte ja. Chýba myšlienka... toto je však osobitná kapitola.

 

Kde by ste zaradili súčasnú výkonnosť slovenskej reprezentácie z pohľadu kvality hry európskych vodnopólových reprezentácií.

Keď by mi niekto takúto otázku položil pred spomínanými ME v Belehrade, tak odpoviem že na 9.- 10. Miesto. Dokonca si to stále myslím). Na ME sa ukázalo, že na takéto systematické umiestnenie ešte nemáme výkony.

Podľa môjho názoru, niektorí hráči si dostatočne neuvedomovali, že sú účastníkmi seniorských ME. U niektorých to boli prvé ME v ich kariére. Každým vrcholným podujatím hráč postupne dozrieva, preto je dôležité, aby sa slovenské reprezentačné družstvá zúčastňovali vrcholných podujatí už od najmladších kategórii, aby ich potom náročnosť seniorského podujatia nepohltila a vedeli sa dostatočne sústrediť na svoje výkony a výkony družstva. Jednotlivec sám ešte nikdy nevyhral v kolektívnom športe konečný súboj s kvalitným súperom. Nie mužstvo sa má preto prispôsobovať jednotlivcovi, ale jednotlivec kolektívu.

Pre mňa osobne je 13. miesto na nedávnych ME v Belehrade sklamaním, ale ukazuje to aktuálny stav, kde sa slovenské vodné pólo nachádza.

 

Vás pokladajú odborníci vodného póla za kľúčovú osobnosť v súčasnej reprezentácii. Prečo ste dosť dlho v reprezentácii pauzovali? Dá sa to chápať tak, že ste reprezentačnú vodnopólovú čiapočku odmietali?

Áno, odmietal som ju. Nie z toho titulu, že by som nechcel reprezentovať Slovensko, ale dostal som ponuku reprezentovať kluby krajín, ktoré majú skoro na každom šampionáte medailové pozície a to ma k ním ťahalo. Každý športovec sa chce stať šampiónom vo svojom športe v špičkovej svetovej konkurencii a prečo nie práve aj ja?... v tej dobe to islo s nasim vodnym polom dole vodou.

 

Ako by ste hodnotili z vášho pohľadu účasť nášho reprezentačného kolektívu na ME v Belehrade?

Už som to spomínal, že som sklamaný z konečného 13.miesta. Hnevajú ma zápasy, ktoré sme si sami prehrali. Proti Holandsku a Nemecku. Keby sme tieto zápasy vyhrali, mohlo to byť inak. Taký je šport a skončili sme tak ako sme skončili.

Dúfam len, že po skončení šampionátu si niektorí hráči uvedomili ,o čo tam ide. Nie je to len obyčajný turnaj, ale je to pár dní, kedy treba zúročiť celú niekoľko týždňovú prípravu, hodiny tréningov a nechať vo vode všetko... okrem plaviek !

Na ME sme sa zúčastnili po dlhšej dobe a preto dúfam, že nie len my, hráči, ale aj vedenie SZVP nabralo množstvo skúseností, ktoré budeme môcť spolu zúročiť v ďalších reprezentačných vystúpeniach.

 

Čo kvalifikácia na OH? Ako sa na ňu dívate? Máme šancu prebojovať sa tam?

Musíme si priznať, že sme sa do nej dostali ako posledné družstvo a dá sa povedať, že nám pomohlo „technické“ šťastie, keďže sa uvoľnilo miesto v tejto kvalifikácii. Bude určite náročná a zápasy budú veľmi vyrovnané. Bude to o ten jeden gól, jeden blok. Výsledok zápasu budú riešiť najmenšie chybičky.

Podľa môjho názoru z tejto kvalifikácie postúpia na OH Maďarsko, Španielsko a Taliansko  z prvých troch miesta a o to štvrté miesto sa budeme všetci ostatní chcieť pobiť. Dúfam, že náš výkon bude oveľa lepší ako bol na ME a že toto „technické“ šťastie využijeme ako sa len dá a dáme do toho všetko.   

 

Ktorých spoluhráčov v našej reprezentácii pokladáte za kľúčových a ktorých za veľmi perspektívnych ak ich máme?

Sme družstvo a každý hráč je v družstve dôležitý, každý tam má svoju úlohu. Ja nerád hodnotím hráčov, lebo vo vode sme si všetci rovní. Väčšinou nám je vidno len čiapočky... Takže hodnotenie, ktorí hráči sú kľúčoví, alebo ktorí len „nosia“ kľúče nechám na odborníkov!

Ale musím priznať, že ma príjemne prekvapil výkon Maroša Tkáča. Ukázal chcenie , pokoru, rešpekt, nebojácnosť, nechal si veci vysvetliť a nelietal v oblakoch.

 

Máte veľké skúsenosti z organizovania vodnopólového života vo veľkokluboch. Ako vnímate tú našu, reprezentačnú, vodnopólovú organizáciu v súčasnosti? Nemáte dojem, že si nahovárame z výkonnostnej stránky na viac než na čo máme?

Veľa ľudí si veľa vecí nahovára a prekrúca, ako im to vyhovuje, len aby neboli oni tí zlí. Myslím si, že toto družstvo má pred sebou ešte veľmi veľa práce, tréningovej driny, odriekania a hlavne - musí chcieť. Potom ten výsledok môže byť zážitok na celý život.

Realita je taká, že vodné pólo na Slovensku išlo kvalitatívne dole.  Čim to je, to sa neodvážim povedať. V tomto období je však priestor, aby sa niečo zmenilo, pohlo k lepšiemu. Momentálne sa neodvážim povedať, čo presne by to malo byť. Určite je čo zlepšovať  z hráčskej, trénerskej, rozhodcovskej stránky a najmä ľudia točiaci sa okolo vodného póla sa musia naučiť prijímať názory a nápady z vonku. Od múdrejších a chytrejších, než sme doma. Zatiaľ, totiž, za špičkou veľmi zaostávame.

Keď som pôsobil v klube JUG Dubrovník, tam sa mi páčil systém organizovania, trénovania a dlhodobého plánovania. Bol na špičkovej úrovni vo všetkých kategóriách. A podľa môjho názoru slovenskému vodnému pólu chýba ucelený systém rozvoja a plánovania.

 

Ako vnímate v podmienkach SR prácu s deťmi a mládežou a ako propagáciu vodného póla vôbec.

Propagácia a marketing sa pohli a idú podľa môjho názoru dobrým smerom. S mládežou treba pracovať, ale ako som už písal predtým, nie je to len o hráčoch, ale aj tréneroch, rozhodcoch, vedení klubov. Ti všetci formujú, dávajú myšlienku počas tréningov, zápasov.

Popularita vodného póla na Slovensku je úplne minimálna oproti Maďarsku, balkánskym krajinám, kde je to šport č.1. Na tie podmienky, ktoré mládež má je práca adekvátna, ale nedá sa plavecký šport trénovať na futbalovom, alebo hokejovom štadióne. To, proste, nejde. Možno by bola popularita väčšia, ak by boli vytvorené lepšie podmienky pre deti, aby mohli hodiť pravidelne plávať. Keď je väčšia základňa, musí byť aj viac trénerov, viac družstiev, viac zápasov, viac rozhodcov. Je to všetko prepojené. Vytvára sa väčšia konkurencia a s tým je spojená aj kvalita, ktorá by potom mala stúpať...

 

Čo by ste v dnešnom systéme vodného póla zmenili?

Jedna vec, ktorá mi prekáža vo všeobecnosti , v systéme vodného póla sú verdikty rozhodcov, ktoré sú mnohokrát nezrozumiteľné pre hráčov, trénerov, ale niekedy aj pre nich samotných a fanúšikovania, sa nestačia čudovať, že čo jeden videl a ďalších 100 nie.

A ešte jedna vec čo sa mi nepáči, sú často sa meniace podmienky systému kvalifikácií v posledných rokoch najmä na ME zo strany LEN.

 

Nemôžem v sebe na záver týchto odpovedí ututlať, preto to dávam na papier, Slovenské vodné pólo potrebuje v súčasnosti, aby sa pohlo k vyšším métam v tímovej práci , viac skromných géniov. 

 

Zhováral sa Jozef Mazár