Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Šestnásť autorov o kanibalizme európskej krízy – Dušan D. Kerný

V posledných rokoch väčšina gréckeho obyvateľstva schudobnela, je oveľa nezamestnanejšia a stále viac bez strechy nad hlavou. Stále väčšia časť našej spoločnosti sa ocitá bez prostriedkov na to, aby terajší systém prežila. Najhoršie to postihuje ľudí v mestách, tí nemajú nijakú možnosť si aspoň niečo dorobiť. Krátenia v zdravotnom systéme postihujú predovšetkým chronicky chorých, tí sú prvou obeťou politiky, ktorá sa nezaoberá ľuďmi, ale len číslami a štatistikami. Stále viac počúvame o samovraždách, mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia a stávajú sa otrokmi zvráteného systému v krajinách, ktoré si iba kupujú čas, ale onedlho budú v takej situácii ako je dnes Grécko.

Grécko je len pokusným králikom
Neuplynul ani rok odvtedy, čo sme sa ocitli po prvý raz zoči voči kanibalizmu: sociálne a hospodárske záujmové skupiny sa navzájom obviňovali, kto zapríčinil situáciu len preto, aby samé boli v bezvýchodiskovej situácii poškodené čo najmenej. Dnes má kanibalizmus inú tvár: lúpežné prepady, pogromy na prisťahovalcov, vražedné útoky na protestujúcich občanov. V architektúre Európskej únie sa nepredpokladalo, že Nemecko zaujme takú dominujúcu úlohu, aby mohlo iné krajiny kolonizovať. Grécko je len pokusným králikom. Zrútenie ekonomiky je len najnovší prejav krízy, ktorá vždy bola predovšetkým krízou morálnou, krízou morálky. Mám veľké obavy o budúcnosť, pretože kapitalizmus zničí všetko, len aby on sám prežil. Predchádzajúce riadky sú výkrikom gréckeho spisovateľa Yanisa Makridakisa /1971/. Jeho úvaha končí tvrdením, že Gréci už nevládzu ďalej a čakajú koniec nech už je akýkoľvek. Autor sa domnieva, že ak si Európa nepostaví nové ciele, tak nemá nijaký zmysel, aby sa udržala. A je to jeden zo šestnástich hlasov, ktoré v ankete Moja kríza uverejnil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung –každý euroštát má v ankete jeden hlas. Ten slovenský je z Prievidze, od Mareka Mittaša, 28 ročného autora knihy Hriechy v rukavičkách/2010/. Slovenský účastník kladie dôraz na to, že terajšia kríza nie je spôsobená ani tak nedostatkom, ale dostatkom, nadbytkom a najmä chorobným úsilím mať, vlastniť čoraz viac. Tak narastajú dlhy, zadlženosť. Hľadáme šťastie v bezcenných veciach a v zhŕňaní peňazí. Otázka znie: máme v Európe krízu alebo je to skôr tak, že nemáme všetko čo potrebujeme?

Žijeme v morálnej kríze
Prievidzský Autor vychádza zo svojej skúsenosti z nedávnej návštevy Egypta, Káhiry – tam videl čo znamená skutočná kríza, naozajstná chudoba. A s tým porovnáva Európu. Slovenské obyvateľstvo vníma krízu predovšetkým cez peňaženku, kríza preň znamená predovšetkým menej peňazí a menej pracovných možností. Sú frustrovaní, neistí a tešia sa čomukoľvek čo im môže pomôcť. Prijímať finančné európske opatrenia ako kupovanie štátnych dlhopisov nie je správne, zadlžia sa budúce generácie. Blahobyt, dostatok sa nedá vytvoriť nepretržitým, nekonečným rastom. Žijeme predovšetkým v morálnej kríze, domnieva sa autor z Prievidze na stránkach významného nemeckého denníka FAZ. Fínsky autor /ročník 1978/ tvrdí: kríza sa začala v roku 2005, keď Nemecko a Francúzsko donútilo Európsku úniu a dokonca Európsku centrálnu banku, aby sa riadila podľa hodnotiacich systémov /ratingov/ súkromných amerických spoločností Moody´s a Standard & Poors. Honba za hodnotením tri A, teda najlepším, od čoho závisí udeľovanie úverov a výška úrokov sa odvtedy stali modlou fínskej politiky a ekonomiky. To, že Európska únia umožnila súkromným spoločnostiam, aby mohli rozhodovať o európskej ekonomike má práve taký dôsledok, ako keby o dopingu športovcov rozhodovali výrobcovia dopingových látok.

Najlepšia by bola baltská únia s Ruskom
Drvivá väčšina Fínov dnes odmieta tak fiškálnu úniu ako aj federalizáciu Európy. Najlepšie by bolo, keby sme mali Baltickú úniu, založenú na protestantskej tradícii a nemeckých, dánskych, ruských a švédskych bohatých. Patrili by do nej všetky nordické a pobaltské štáty, Nemecko, Poľsko, Rusko, Česko a Anglicko. Spoločným jazykom by bola nemčina, angličtina a ruština tvrdí Fín – lepšia ako Európska únia by podľa neho predsa len bola Baltická únia. Politika ničí našu budúcnosť – to je názor španielskej autorky /1978/ – účastníka ankety. Kladie si otázku – čo vlastne robíme, aby sme zvládli krízu a umožnili našej mladi, aby mala budúcnosť? Odpoveď: sme v kríze až po krk a nerobíme úplne nič. Kríza eura do značnej miery mení všetky naše štáty, avšak Španielsko mení úplne. Každý, kto si myslí, že to prejde ako búrka je naivný. Kríza otriasa našimi základmi, fundamentom, týka sa nás všetkých, každého jednotlivca priamo alebo nepriamo. Musíme hľadať iné cesty ako doteraz na to, aby sme ochránili európsky sociálny systém. Slovinský 39 ročný autor, hovorí o pocite voľného pádu a tvrdí, že kríza zmení všetko a všetkých – zmení nielen Slovinsko, ale aj Nemecko. Pravda, mnohí vidia nádej hlavne v Nemecku, ale zároveň chýba kritická, podrobná analýza nemeckej politiky – a tak nádej na Nemecko sa podobá vzťahu, ktorý má príchuť dobrovoľnej kolonizácie. V Slovinsku vládne pocit voľného pádu a nikto, ani špičkoví politici či ekonómovia nevedia, či prijímaní opatrenia budú mať účinok.

Dusno ako pred búrkou
Rakúska spisovateľka /1976/ otvorene priznáva: je dusno ako pred búrkou a aj keď sa nedá zovšeobecňovať faktom je, že Rakúsko a Rakúšania nikdy neboli veľkými prívržencami vstupu do Európskej únie. Do značnej miery senzáciou je názor učiteľky výtvarného umenia a francúzskej spisovateľky/1969/ odmenenej v roku 2009 Európskou literárnou cenou: s tromi deťmi žije v odľahlej dedine bez elektriny, vodovodu, televízie, bez pevnej telefonickej siete a slabom signáli pre mobil, najbližší pekár, lekár a železničná stanica sú kilometre ďaleko, keď v zime napadne sneh sú na tri mesiace odrezaní od okolitého sveta. Prv ako nastane zima musí nachystať tri kubíky dreva na kúrenie do pece, nechodí kaderníkovi, kupovanie šiat považuje ani nie tak za luxus ako za hlúposť, má tak málo prostriedkov, že kríza je u nej doma – ale žije ďaleko od konzumnej spoločnosti, západný svet je pre ňu kultúrnou a duchovnou púšťou. Ľudia sa premenili na konzumentov nejakých produktov, ľahostajnosť, nevšímavosť, nedostatok elánu, cynizmus pasujú k terajšej ekonomickej depresii. V spoločnosti, kde bytie a konzumovanie znamená to isté je jasné, že ekonomická kríza ubíja ľudí. Možno je kríza možnosťou zmeniť sa, odmietať konzum, mať vieru obohacovať seba a druhých bez komercie. Kríza je možnosťou zmeniť sa. Portugalský autor /1961/ kritizuje európske stereotypy o „lenivých Grékoch“ a „tvrdo pracujúcich Nemcoch“, tvrdí, že Nemecko dosť mizerne zvláda svoju zodpovednosť v kríze, Deutsche bank na kríze získava, zarába kým v Portugalsku podniky krachujú, lebo sa investuje do ekonomických silných štátov. „Ani by som sa nečudoval, keby mi čoskoro na nemeckej colnej hranici položili otázku či sa chcem ilegálne prisťahovať“.

Vytvoriť iné vzťahy v spoločnosti
Talianska autorka /1958/ hovorí, že hnev narastá, nálada je veľmi znepokojujúca, vládne hnev a zlosť na vládnuce privilegované vrstvy, podľa nej kríza jestvuje od konca druhej svetovej vojny, len talianska spoločnosť sa tvárila, ako keby krízy nebolo. Terajší stav ukazuje, že je to kríza systémová. Pre belgického autora /1952/ je terajší stav nepochybne spôsobený našim životným štýlom, rabovaním zdrojov planéty a jej znečisťovaním odpadmi. Musíme si vytvoriť iný vzťah k planéte ako aj v spoločnosti – čo ešte treba väčščmi ako je táto kríza, aby sme si to uvedomili. Aj podľa holandského autora /1974/ sú dôsledky krízy citeľné, ľudia strácajú prácu a potácajú sa neistými životnými podmienkami. Pre írskeho autora /1966/ je obrovská časť obyvateľstva deprimovaná, zastrašená, má obrovské dlžoby a zadlženosť sa zvyšuje, lebo platy a dôchodky sa krátia. Keby sme žili v slobodnom trhovom kapitalizme nemohol by byť skrachovaný mŕtvy bankový systém znovu oživený, ale žijeme v zombykapitalizme, nenormálnom systéme, kde bankový systém ako upír nielenže nežije, ale ešte k tomu aj v zárodku zabíja každú inú alternatívu, tvrdí Ír. Kríza sa nedotkla iba autorov na Malte a v Luxemburgu a kvôli osobnému autorskému úspechu ju nepocítil na vlastnej koži ani mladý spisovateľ z Estónska. Predchádzajúcimi riadkami, ktoré zďaleka nemôžu vystihnúť všetko len upozorňujeme na rozsiahlu a mimoriadne zaujímavú ako aj pôvodnú anketu FAZ odprevádzanú ilustráciami prázdnych vreciek, žobráčky a zúfalca.