Šariš zachraňuje históriu

Pred niekoľkými dňami pribudla v centre Prešova nová „historická dominanta“, ktorá priťahuje pozornosť okoloidúcich chodcov. A mnohí z nich sa pod ňou prejdú, iní fotografujú. Je to imitácia zmenšenej kamennej hradnej brány, ktorá je dielom členov občianskeho združenia Prešovská hradná cesta. Pod týmto názvom sa skrýva ďalší osud pätice malých či väčších hradov rozmiestnených okolo strategickej križovatky dvoch prastarých obchodných ciest, pretínajúcich sa na území dnešného Prešova. Dva väčšie, Šarišský a Kapušiansky sú už z najhoršieho vonku, najmä vďaka iniciatívam spomenutého združenia, so zanieteným záchrancom šarišskej histórie Martinom Sárossym. Iba pre ilustráciu, vďaka úspešnému projektu dostal  vlani Kapušiansky hrad  finančné injekcie od Európskeho sociálneho fondu a ŠR (88 tis.  € na vytvorenie 20 sezónne časovo obmedzených pracovných miest stavebných robotníkov),  grantom vo výške 28 tis. € prispelo Ministerstvo kultúry SR a sumou 1665 € prispela obec Kapušany pri Prešove. Vďaka iniciatívam OZ Prešovská hradná cesta a jeho úzkej spolupráci s mestom Veľký Šariš už niekoľko rokov úspešne prebieha rekonštrukcia Šarišského hradu. Výsledky úsilia sú viditeľné už na prvý pohľad, areál hradu sa zmenil k lepšiemu bezmála na nepoznanie.

 

Ťažko sa však rodí záchrana trojice menších hradov. Soľnohradu na východnej strane Prešova, ktorému domáci hovoria aj Zbojnícky zámok, hradu Šebeš na severovýchode od Prešova a Lipoveckého hradu na západe. Relatívne najlepšie je na tom hrad Šebeš, na ktorom vlani pracovalo vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a ŠR sedem stavebných pracovníkov (30.233 €), grantom 3.100 € prispelo na jeho záchranu Ministerstvo kultúry SR a obec Podhradík vložila do rekonštrukcie 600 €.

 

Na záchranu zvyšnej dvojice hradov, ktoré sú, zdá sa, v najhoršom stave, peňazí zatiaľ niet. Obec Lipovce pre svoj hrad urobila čo mohla, vlastne na čo mala, pretože aj na geodetické zameranie existujúceho areálu hradu jej muselo prispieť OZ Rákociho cesta.  Ako Soľnohrad, tak aj Lipovecký hrad majú navyše smolu, že pre práce na nich je potrebná výnimka zo zákona o ochrane prírody, keďže sa nachádzajú v chránených územiach. Aby obe zrúcaniny prežili v dnešnom stave hoci len  niekoľko nasledujúcich rokov, kým sa akýmsi zázrakom v štátnej kase nenájdu peniaze aspoň na záchranný archeologický prieskum a najnutnejšie rekonštrukčno-konzervačné práce, upozorňujú na ich osud (a budúcnosť ich hradných partnerov) členovia OZ Prešovská hradná cesta priamo v centre Prešova – s prosbou o pomoc zo strany okoloidúcich...