Ľudský alebo technický faktor prevencie bezpečnosti spoločnosti?

Prešovský kraj je z dlhodobého hľadiska sledovania kriminality a následného riešenia považovaný v celoštátnom meradle za jeden z najlepších a najkonsolidovanejších. Čo v podstate okato odporuje autorom teórie, že kriminalita v spoločnosti rastie adekvátne s nárastom chudoby. Otázkou však ostáva, kde je tá hranica chudoby, za ktorou je už vývoj opačný, teda k horšiemu. V piatok 17. januára sa stal Okresný úrad v Prešove opäť miestom zasadnutia členov krajskej komisie prevencie kriminality, v ktorej stretávajú zástupcovia prokuratúry, súdnictva, štátnej správy, hasičov, krajskej samosprávy, polície, školstva, úradu práce, regionálneho združenia ZMOS, regionálneho združenia náčelníkov obecných polícií, centra podpory ministerstva vnútra a ďalší prizvaní hostia.

Komisia je prednostom OÚ zvolávaná spravidla dvakrát v roku (pokiaľ ďalšie rokovanie nevyžaduje akútna situácia, napr. výnimočne nebezpečné klimatické stavy), no v ostatných rokoch je najdôležitejším práve januárové rokovanie, ktoré okrem hodnotenia bezpečnostnej situácie za uplynulý rok prehodnocuje a vyberá projekty tzv. situačnej prevencie kriminality a tie najpotrebnejšie posúva do schvaľovacieho konania rady vlády pre prevenciu kriminality. Rada po ich prehodnotení a záverečnom výberovom konaní zároveň zabezpečuje ich financovanie. Tento proces prebieha v podstate každý kalendárny rok. Prednosta Okresného úradu v Prešove Ing. Vladimír Jánošík nás oboznámil so základnými problematickými okruhmi rokovania komisie:
- Z termínového hľadiska rokovania komisie je najdôležitejší práve januárový, keď sa posudzujú projekty tzv. situačnej prevencie kriminality. V podstate ide o schvaľovanie projektov nasadzovania alebo rozširovania technických prvkov prevencie, riešených v súčasnej dobe modernými kamerovými systémami a meračmi rýchlosti motorových vozidiel. Kým v jednej skupine obcí dochádza k ich prvotnému užívaniu, v iných už k ich rozširovaniu. Primátori miest, ale aj starostovia obcí si veľmi rýchlo zvykli na túto technickú pomôcku a na základe výsledkov ich vplyvu na aktuálny vývoj kriminality vo svojej obci či meste ju považujú za výsostne pozitívny prínos. Aj preto nám počet projektov situačnej prevencie rastie z roka na rok. Kým napríklad v roku 2008 prehodnocovala krajská komisia približne 40 projektov, za rok 2013 bolo posudzovaných už 96 projektov a z nich 43 podporených touto komisiou. Komisia stanovuje aj ďalšie poradie „nadlimitných“ projektov, pretože rada vlády môže celkový objem vyčlenených finančných prostriedkov prerozdeľovať medzi jednotlivé regióny podľa dôležitosti a množstva aktuálne schvaľovaných projektov. Za vlaňajší rok bolo do týchto technických preventívnych opatrení investované v Prešovskom kraji vyše 298 tisíc €.

Z ďalšieho rozhovoru vyplynulo, že technické prostriedky prevencie kriminality sú v praxi využívané dvojakým spôsobom: operatívnym v prípade, že sú využívané mestskou (obecnou) políciou s nepretržitou službou, teda s prevádzkou operatívneho pracoviska alebo v tzv. archivačnom režime, teda, záznamy z kamier sa odkladajú a požívajú sa v prípade potreby riešenia kriminálneho deliktu. A keďže podľa zástupcu Regionálneho združenia náčelníkov obecných polícií Jána Andrejku starostovia, ktorí kamerový i „rýchlostný“ systém využívajú už dlhodobo, vyjadrujú sa na ich adresu veľmi pozitívne a pochvalne, rastie adekvátne aj záujem o tieto prostriedky modernej techniky. „Ľudský faktor“ prevencie sa odohráva predovšetkým v školskom prostredí, v duchu osvedčenej pravdy našich otcov a materí – ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko...! Ale to už je „parketa“ prevencie zo strany polície a pedagógov, ktorí v tejto oblasti úzko spolupracujú. Aj keď pri posudzovaní udalostí, ktoré sa v našich mestách a obciach odohrávajú počas piatkových a sobotných večerov si možno položiť otázku, či tej prevencie, najmä zo strany rodičovského vplyvu, je naozaj dosť...?