ĽS-HZDS zanikla, vzniká nová strana – Jozef Šucha

Delegáti mimoriadneho snemu ĽS-HZDS rozhodli o zrušení strany, ktorá za takmer dvadsaťtri rokov svojej existencie vyryla hlbokú stopu v politických i spoločenských dejinách Slovenska, stála pri zrode slovenskej štátnosti a vychovala desiatky popredných politikov z ktorých mnohí sú dodnes v dôležitých funkciách. Pripomeňme si najdôležitejšie fakty, ako ich uviedla TASR vo svojich správach. Ustanovujúci snem HZDS sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici. Delegáti rozhodli, že HZDS nebude mať formálne znaky politickej strany, ale hnutia. Po schválení stanov a programu potvrdili voľbou na poste predsedu Vladimíra Mečiara, podpredsedami sa stali Milan Kňažko, Michal Kováč a Augustín Marián Húska.

Po dvadsiatich troch rokoch, delegáti mimoriadneho snemu Ľudovej strany (ĽS) Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) 11. januára 2014 v Žiline rozhodli o dobrovoľnom zrušení strany bez likvidácie a vzniku novej strany - Strany demokratického Slovenska (SDS). Na tlačovej konferencii o tom po mimoriadnom sneme informoval Sergej Kozlík, ktorý doteraz viedol politické grémium ĽS-HZDS. Za hlavnú príčinu rozpadu strany označil Kozlík strnulosť strany. "Nedokázala pohnúť vrcholnou štruktúrou, robiť sebareflexiu po voľbách. Sebareflexia je výmena lídrov po voľbách, ktoré neprivedú stranu do parlamentu alebo do vlády. Strana ustrnula, stratila dynamiku a padla," povedal Kozlík. ĽS-HZDS má dnes podľa neho väčšie záväzky ako pohľadávky. "Zhruba 200.000 eur tvoria záväzky a pohľadávky zhruba 10.000 eur. To je aj dôvod, prečo strana vstupuje do rozhodnutia o zrušení bez likvidácie. Pretože majetok a pohľadávky nestačia na uspokojenie pohľadávok a záväzkov," povedal Kozlík.

Doplnil, že na mimoriadnom sneme sa zúčastnilo 165 z 200 delegátov. "Diskusia bola miestami emotívna, ale prevládal pokoj, istá rozvaha v posudzovaní stavu strany. Dominoval názor, že strana splnila základné politické ciele, s ktorými v roku 1991 vznikala. Hlavný politický cieľ HZDS a potom ĽS-HZDS bol najskôr dosiahnuť status samostatného zvrchovaného štátu. Neskôr, v ukotviť tento štát ako stabilný zvrchovaný štát, čo myslím, že sa podarilo," skonštatoval Kozlík. Po roku 1998 strana podľa neho nedokázala vytvoriť určitú sebareflexiu. "Najmä na vrcholnej pozícii strany. Stanovy blokovali výraznejší pohyb v tomto smere. Takže sme dospeli do dnešného rozhodnutia, že ĽS-HZDS na mimoriadnom sneme rozhodla o takzvanom dobrovoľnom zrušení strany bez likvidácie. Ale keďže je záujem mnohých členov a štruktúr pokračovať v politickej činnosti, rozhodli sme sa vyvolať dnes iniciatívu – vznik novej strany - Strany demokratického Slovenska," dodal Kozlík. "Nechceme už ľútostiť. Chceme dnešným dňom odložiť históriu. Bola aj slávna, aj možno s chybami. Už chceme pozerať dopredu. A ísť ako strana, ktorá nezabúda. Som dlžný poďakovanie všetkým členom, lebo každý prispel istým dielom k dvadsaťročnej histórii strany. Ale na druhej strane už ideme ďalej so skupinou, ktorá dnes podpisovala hárky o súhlase s novou stranou a tí pôjdu do archívu ako zakladajúci iniciátori novej strany," uzatvoril Kozlík.

Hodnotenie politológa
Hnutie za demokratické Slovensko zohralo v histórii Slovenskej republiky kľúčovú úlohu, dokázalo postaviť na nohy samostatnú republiku, vytvoriť a udržať jej novú menu. "Politicky v skutočnosti vyhaslo možno už pred desiatimi - dvanástimi rokmi, teraz to už len formálne zavŕšili. Ale zoberte si, že traja z ôsmich aktuálnych županov v minulosti pôsobili v HZDS. Podpredsedom tohto hnutia, vo svojej dobe veľmi úspešným, bol súčasný prezidentský kandidát Milan Kňažko, blízko k tomuto hnutiu mali aj ďalší dvaja prezidentskí kandidáti, Milan Melník a Viliam Fischer," komentoval pre TASR definitívny zánik ĽS-HZDS politológ Rastislav Tóth. "Hnutie za demokratické Slovensko napravilo chyby Verejnosti proti násiliu, z ktorej vzniklo. Dokázali veľmi rýchlo formulovať svoje predstavy o samospráve Slovenska a získať obrovskú podporu voličov," opisuje začiatky HZDS Tóth. Za najväčšiu zásluhu strany považuje pokojné osamostatnenie Slovenska a etablovanie novej meny. "Vydržala až do príchodu eura," pripomenul.

Príčiny pádu hnutia
Obdobie rokov 1994 - 1998 však podľa neho prinieslo HZDS aj rastúce problémy. "Na každú úspešnú novú stranu sa lepí obrovské množstvo parazitov. Toto Vladimír Mečiar nezvládol. Bol to prvý krok k pádu dolu," spomína Tóth. Dodáva, že v tom čase mal charizmatický líder HZDS obrovskú popularitu, bez problémov napĺňal športové haly. Na druhej strane však HZDS postupne izoloval od väčšiny potenciálnych politických partnerov. "Posledné obdobie vhodné na zásadnú rekonštrukciu HZDS bolo po voľbách v roku 1998, kedy hnutie síce voľby vyhralo, nemalo však s kým zostaviť vládu," konštatuje Tóth. Dodáva, že každý podpredseda, ktorý odišiel z HZDS, po svojom odchode presne vedel, aké zmeny hnutie potrebovalo. "Ale kým boli v strane, nikto zmeny nerobil," poznamenal politológ. Hoci sa hnutiu ešte raz podarilo dostať do vlády, spolu so Smerom-SD a SNS v rokoch 2006 až 2010, podľa Tótha bola táto skutočnosť skôr náhodná a nič nemenila na postupnom úpadku strany. Aké sú plány novej strany? Strana demokratického Slovenska (SDS) chce pôsobiť na stredoľavej strane politického spektra a má ambíciu postaviť tieňový kabinet, povedal pre TASR splnomocnenec prípravného výboru SDS Sergej Kozlík. „Vstupujeme na pôdu, kde momentálne dominantne pôsobí strana Smer-SD. Na stredopravej strane je tlačenica. Na stredoľavej strane si chceme nájsť priestor. Odhadujeme ho na 10 percent. Predpokladáme, že ak budeme aktívne, kvalifikovane pracovať, pritiahneme odborníkov,“ skonštatoval Kozlík. Nový politický subjekt chce podľa neho osloviť odborné kruhy, ktoré sa už nechceli spájať s ĽS-HZDS. „Budeme mať ambíciu postaviť pomerne rýchlo tieňový kabinet. Všetky strany okrem Smer-SD sú dnes opozičné, ale žiadna nemá tieňový kabinet. To znamená, pripravovať vládu alebo členov, ktorí budú pripravení po voľbách v roku 2016, ak budú úspešné, obsadiť príslušné posty vo vláde,“ uviedol splnomocnenec prípravného výboru SDS. Na mimoriadnom sneme ĽS-HZDS rozdali delegátom aj podpisové hárky – súhlas so vznikom politickej strany SDS. „Stretlo sa to s veľkým záujmom členov z regiónov. Okolo 20. februára by sme chceli urobiť prvú inventúru podpisov, ktorých treba na vznik novej strany 10.000. Štvorčlenný prípravný výbor potom povie, aký je stav a podľa toho by sme konali ďalšie kroky na etablovanie SDS,“ povedal Kozlík.

Doplnil, že ak budú mať dostatočný počet hlasov, pokúsi sa SDS stihnúť už voľby do Európskeho parlamentu. „Je to pre každú politickú stranu silná reklama a aktivizácia členov. Určite sa chceme zapojiť do komunálnych volieb v novembri 2014 a cieľom sú parlamentné voľby 2016. Pokiaľ založíme nové štruktúry strany a budeme kreovať orgán, ktorý schváli stanovy a nové vedenie, budem sa uchádzať o post predsedu strany. Ale deklaroval som, že priamo stanovy budú mať zakotvenú tajnú voľbu predsedu,“ dodal Kozlík.

Šance novej strany
Čo sa týka šancí pre nový subjekt, ktorý vznikol na poslednom sneme HZDS, je podľa Tótha otázne, nakoľko dokážu bývalí politici HZDS presvedčiť elektorát o tom, že budú dôveryhodne zastupovať jeho záujmy. "Či dokážu títo ľudia vytvoriť novú, životaschopnú stranu. Ale priestor pre protestnú stranu na Slovensku určite je," uzavrel Tóth