Ľ. Štúr, zakladateľ prvých politických novín na Slovensku - Dušan D. Kerný

Rok Ľudovíta Štúra je dnes prítomný v každom médiu. Bolo by dobré, aby z toho nebola kampaňovitosť, zvyčajný akcionalizmus, akých sme tu už zažili iks... Pre noviny a médiá to môže znamenať pochopenie toho, čo chcel zakladateľ prvých politických novín na Slovensku vydávaných v slovenskom jazyku. Predovšetkým chcel vytvoriť alternatívu ku všetkému a k všetkým, čo tu bolo dovtedy. To sa mu podarilo. Veď ešte po sto rokoch, najmä vďaka rímskokatolíckej diecéznej knižnici v Nitre, vyšli štúrovské Slovenské národné noviny a Orol Tatranský vo vydarenej kópii – boli nanovo vydané. Je to unikát v našich dejinách a zrejme aj v dejinách európskej žurnalistiky.

 

Štúr chcel v roku 1845, keď vyšli prvé slovenské politické noviny – a vydával ich dvakrát do týždňa – predovšetkým iné noviny písané iným jazykom. Dnes by sme povedali, že chcel alternatívu. Lepší príklad dnešným médiám nemohol dať. Naozaj treba alternatívu k dnešnému mediálnemu takmer monopolu a monopolnému jazyku vo vysvetľovaní medzinárodných udalostí. Nehovoriac o nevyhnutnosti alternatívy voči jazyku inštitúcií Európskej únie, okrem iného aj voči mediálnej bruselčine.

 

Uvediem konkrétny príklad: spoločná mena euro mala slúžiť ako nástroj na zjednocovanie Európy a Európanov. Výsledok: nie je to nástroj integrácie, ale z udržania eura sa stal cieľ. O jeho hodnote rozhoduje nikdy nikým nevolená Centrálna banka. Chystá sa napríklad spoločný nákup plynu – niečo, čo sme kedysi poznali ako Federálnu plánovaciu komisiu – tiež sme ju nevolili. Nejde o to bezhlavo, nekvalifikovane, bulvárne brojiť  proti všetkým a ísť hlavou proti múrom, ktoré neprebijeme. Ide len o to , aby sme vytvorili alternatívu kriticky mysliacich ľudí, aká je aj inde v Európe. Presne to robil Štúr. Slovenské národné noviny založil v roku 1845, aby sa v roku 1847 stal poslancom uhorského snemu. Lebo alternatíva novín, alternatíva jazyka musí zrejme mať aj politickú alternatívu.