Čo všetko sme nemohli za socializmu – Vladimír Dobrovič

To, že protagonisti novembrového prevratu v roku 1989, keď už nemajú žiadne argumenty na obhajovanie súčasného režimu a preto zveličujú problémy s nedostatkovým tovarom v socialistickom Česko-Slovensku, je pre normálne zmýšľajúceho človeka, ktorý žil v tomto období, nepochopiteľné. Nejde síce o priame klamstvo, ale o zavádzanie, pretože sa povie A, ale už sa nedopovie B. Treba otvorene povedať, že aj zaznávaná väčšina obyvateľstva, ktorú momentálne potrebujú naši mocní len, keď ide k volebným urnám, mala za minulého režimu dostatok finančných prostriedkov na živobytie, ktoré je dnes už pre mnohých nedostupné. Všetci mali prácu takže mali i peniaze na dôstojný život pre seba a svoje rodiny. Čo sa, žiaľ, o dnešnej spoločnosti už povedať nedá. Čím ďalej je tu stále viac a viac obyvateľov Slovenska odkázaných už len na živorenie. O dôstojných životných podmienkach väčšina Slovákov môže už len snívať. Je smutnou pravdou, že tu existuje už paralela s knižkou Čenkovej deti od spisovateľa Fraňa Kráľa z roku 1932. Len pre pripomenutie, keďže sa už povinné čítanie z čias, keď som chodil do školy ja, už nenosí. Kniha nastavuje zrkadlo nespravodlivej dobe, v ktorej na jednej strane sú obrovskí boháči, ktorí nevedia, čo by si kúpili, aby sa ešte viac odlíšili od druhých, na strane druhej živorí chudoba, ktorá nemá ani len čo do úst, a preto zaspáva s vedomím, že proti nespravodlivému režimu treba bojovať.

Možno tí, ktorí bez hlbšej myšlienky len hania bývalý režim, čiže aj to dobré, na čo sa malo skôr nadviazať ako likvidovať, by sa mali zamyslieť a prestať klamať. Ako príklad môžem uviesť práve sociálne istoty za socializmu. Lož má predsa vždy krátke nohy. Dnes už každý súdny človek má dostatok príležitostí spraviť si osobný úsudok na základe skutkov. K uvedenej poznámke ma vyprovokoval športovec, ktorý v spravodajskej relácii v rádiu, očierňoval podmienky pre športovcov, lebo tu podľa neho „bol amaterizmus“ a športovci nemohli byť finančne honorovaní ako na západe. Akosi pozabudol, či už úmyselne alebo z nevedomosti, že za minulého režimu športovcov a ich činnosť výrazne dotoval štát, že športovať mohli všetci talentovaní, pretože si nič nemuseli platiť, nehovoriac o úplnej bezplatnosti školstva, čiže aj bez nakupovania základných školských potrieb. Dnes sa to však už nedá konštatovať. Športu sa dnes môžu už venovať len tí, ktorých rodičia majú na to, prípadne tí, čo si zo známostí vedia nájsť bohatých sponzorov. Možno i preto sú dnešné výsledky našej reprezentácie v mnohých športových odvetviach horšie. Takže bezhlaví kritici minulého režimu, prosím, vyjadrujte sa pravdivo, nezveličujte jednostranne len to, čo sa vám hodí.