Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Čo ak únia dopadne ako Mexiko – Arpád Popély

Európska únia, ako politický projekt veľkého štátu zažíva najväčší otras. Dnes sa ukazuje, že rovnoprávny vzťah medzi Bruselom a národnými vládami je iba iluzórny.  Súčasná únia určite potrebuje dôsledný audit a sebareflexiu.

 

Čelí vnútornému separatizmu a chaosu. Určite musí obnoviť svoju schopnosť hovoriť pravdu.  V týchto súvislostiach sa vynára vážny problém, resp. riešenie a vyriešenie otázky vytvorenia, či nevytvorenia spoločného trhu s USA / TTIP/.

 

Realita je taká, že úradníkom v Bruseli sa vraj  tají čo je reálne v návrhu zmluvy -  nie je to bežná obchodná dohoda.  Je to Dohoda, ktorá rieši výsostne politické veci a teda to, že kto, akým spôsobom a v záujme koho bude tvoriť európske pravidlá v budúcnosti / ak dôjde k zrealizovaniu Dohody... /. Do rokovaní vidia veľké firmy na úkor verejných činiteľov a organizácií, ktoré lobujú za verejný záujem.

 

Pred 4 týždňami , z iniciatívy obyvateľov časti únie,  uzrel svetlo sveta výsledok o tom, že 3,2 miliónov občanov tej časti únie svojimi podpismi odmietli rokovania a prijatie spomínanej dohody s USA.  Výsledok je viac-menej symbolický, ale hovorí za veľa.  Pretože organizátorom podpisovej akcie išlo o to, aby vyvinuli tlak na 751 poslancov Európskeho parlamentu, ktorí by mali návrh Dohody  jedného dňa  predložiť Európskej komisii. Veľmi silný nesúhlas je v Nemecku, ale aj vo Francúzsku. Rokovania o Dohode sú zrejme aj preto tak zdĺhavé, lebo poslancov EP už o pár mesiacov čaká hlasovanie o inej Zmluve – medzi EÚ a Kanadou.  Signatári  spomínaného referenda dúfajú, že sa zopakuje rok 2012 kedy takúto zmluvu medzi týmito partnermi / ACTA/ , europoslanci stopli. 

 

Proces finalizácie  Dohody o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve / TTIP/   medzi EÚ a USA finišuje.  Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným cieľom európskych nadnárodných inštitúcií je strategické partnerstvo medzi EÚ a USA, na úkor Ruska.   Európsky parlament totiž 10. júna 2015 rozhodol, že Rusko už nie je strategickým partnerom Európskej únie. Je však naďalej reálnym geopolitickým súperom .

    

Uvádzaná  Dohoda údajne  má zachrániť EÚ pred vážnymi zmenami, ktoré ju čakajú.  Ekonomickými i finančnými.  Ide o politický tlak na EK, aby neurobila podobný chybný krok, ako v roku 1992 Mexiko, keď podpísalo Severoamerickú dohodu o voľnom obchode s USA a Kanadou.

 

Mexiko bolo začiatkom 90-tych rokov  minulého storočia  veľkou rozvojovou krajinou, významnú úlohu v jeho ekonomike hralo poľnohospodárstvo. Asi 8,5 milióna malých roľníkov mexická vláda podporovala garantovaním cien výrobkov a prístupom k rozumným úverom. Po nadobudnutí účinnosti Severoamerickej dohody o voľnom obchode sa celý systém zrútil.  V dôsledku asymetrií dohody o „ voľnom obchode „  - Mexiko muselo zrušiť,  alebo výrazne znížiť svoju colnú ochranu, pričom poľnohospodárska výroba USA bola naďalej silno dotovaná . Došlo k tomu, že Mexiko stratilo svoju potravinovú bezpečnosť – medzi rokmi 1997 až 2005 sa radikálne zvýšil export amerických agrárnych komodít do Mexika.  Napríklad bravčového mäsa o 707% , hovädzieho o 270% a dovoz  kukurice, v pestovaní ktorej  krajina bola svetová špička,  sa z USA  zvýšil o 400% .

   

Je pravda, že mexické skúsenosti nemožno dávať úplne do kontextu budúcich vzťahov EÚ a USA, ale základné poučenie je jednoznačné :  hlavnými, ak nie jednoznačnými víťazmi sú veľké nadnárodné korporácie a akcionári.

 

Únia však už avizovala isté východiskové spôsoby riešenia zo zlej situácie.  Ministri hospodárstva Nemecka a Francúzska zverejnili v The Guardien svoje stanoviská, ako by si predstavovala táto časť únie budúcnosť.  Ministri v podstate navrhli dvojkoľajovú úniu , v ktorej by  „megakrajiny „  prehlbovali integráciu únie, a iné štáty by s nimi kooperovali ďalej .  Podľa ich scenára členovia eurozóny by vytvorili zvláštny parlament, vyberali by dane, zjednotili by sociálny a daňový systém a zharmonizovali by aj minimálne mzdy.  Spomínaný materiál svedčí o tom, že „ silným ekonomikám“  došla trpezlivosť. Taktiež je zrejmé, že k takémuto návrhu sa s radosťou pripojí Rakúsko, Taliansko, Fínsko, Švédsko a krajiny Beneluxu.

 

Je namieste si položiť otázku  čo zostane ostatným, ekonomicky slabším krajinám únie?  

    

Na strane druhej, je reálna šanca predpokladať, že tragédia 13.novembra v Paríži určite ovplyvní perspektívu uvádzanej Dohody. Pretože aj súkromný sektor, firmy a podniky, či nadnárodné inštitúcie, ktoré rokujú,  musia počítať s posilnením vlastnej bezpečnosti. Hospodárstvo nemôže fungovať , ak spoločnosť, štáty, Európa nebudú v bezpečí.  A bez hlbokej spolupráce , koordinácie štátnych bezpečnostných zložiek so súkromnými, ktoré tieto firmy a inštitúcie ochraňujú / napr. logistiku/, to jednoducho nebude možné.

 

Kam kráčaš stará, pekná Európa?