Členstvo v EÚ ich naďalej rozdeľuje – Ján Sliačan

Každoročne sa u nás v súvislosti s niektorou európskou krajinou azda najviac hovorí o Chorvátsku. Už predovšetkým preto, lebo ju navštívi aspoň 300 tisíc našich občanov. Pred rokom to bolo až 330 000 a na oficiálne údaje z toho roku si budeme ešte musieť počkať. Okrem toho  už vyše roka sme si s Chorvátskom ešte bližší. Tento balkánsky štát sa stal v poradí 28.členskou krajinou EÚ a je aj členom NATO. Máme veľa spoločného aj pri riešení takých problémov, akými sú nezamestnanosť, hospodárske reformy, rozvoj zaostalých regiónov, využívanie dotácií z Bruselu, atď. Nezainteresovanému našincovi sa pri pohľade na zaplnené luxusné päťhviezdičkové hotely môže zdať, že v Chorvátsku vládne blahobyt. Vôbec to však nie je pravda, skôr naopak. HDP už päť rokov neustále klesá, na druhej strane počet nezamestnaných sa zvyšuje. Napriek tomu Chorváti nám môžu stále slúžiť v niečom príkladom. Tak napríklad  aj po už vyše ročnom členstve v EÚ sa sortiment potravín v domácich veľkých obchodných reťazcoch vôbec nezmenil. Stále výrazne prevládajú chorvátske výrobky a v prípade importu dominuje tovar z krajín bývalej Juhoslávie.  Okrem toho Chorváti majú svoje špecifické priority. Tvrdia, že  ako ich štát je súčasťou EÚ i NATO a má v týchto organizáciach  svoje  záväzky, nesmú zabúdať ani na svoje ekonomické a vojenské doktríny, ktoré musia vychádzať vyložene z ich národných záujmov. Okrem toho sú aktívnejší než my vo využívaní financií, ktoré prichádzajú z EÚ. Príkladom nám môžu slúžiť aj v boji s korupciou. Tak napríklad ako v jedinej bývalej socialistickej krajine sa im podarilo právoplatne na dlhoročné väzenie odsúdiť bývalého premiéra Iva Sanadera. Za úplatky a zneužitie funkcie verejného činiteľa. Už nie sú výnimkou ani súdne procesy s primátormi veľkých miest a županmi.

 

ZAROBIA VIAC

Viac ako milión zamestnancov, teda tri štvrtiny zo všetkých zamestnaných , budú do konca roka zarábať viac. Stane sa tak vďaka daňovej reforme, na základe ktorej tí, ktorí zarábajú menej budú platiť aj menšie dane. Na druhej strane sa dane zvýšia tým, ktorí majú najvyššie príjmy. Tak napríklad osoba s hrubou mzdou 5 000 kún /jedno euro = cca 7,50 kuny/ dostáva „na ruku“ 5852 kún. Do konca roka už netto plat bude 6020 kún. V prípade zárobku 16 000 kún v hrubom dostal zamestnanec 10 342 kún ako zdanenú mzdu, po novom dostane 10 638. Tí, ktorí v hrubom zarábajú až 20 000 kún dostávali čistú mzdu vo výške 12 109 kún, podľa novej úpravy to bude o 823 kún viac.

 

O KOĽKO PRÍDU?

Hospodárske sankcie voči Rusku zo strany EÚ, USA poškodia všetky strany. To nie je nič nové. Pocítia to aj v Chorvátsku, i keď embargo na vývoz do Ruska predstavuje iba približne 1,5% z celkového chorvátskeho exportu poľnohospodárskych produktov a potravín. Vo finančnom vyjadrení je to asi 15,5 – 19,5 mil.eur. Chorvátsko  však za tri mesiace už stihlo vyviezť do Ruska jablká, instantné polievky, rôzne konzervované omáčky, pšenicu, hrušky, melóny, rôzne potravinárske extrakty, umelé sladidlá ...

 

VIAC ICH NEPRIŠLO

Chorváti pred vstupom do EÚ nepreháňali svoj optimizmus a pritom veľká časť z nich prejavovala skôr pesimizmus. Akosi  polovicu však spájala nádej, že vstup do EÚ prinesie väčší počet návštevníkov z členských krajín. Okrem  toho  pozitívne zmeny v školstve očakávalo až 27%  opýtaných. Po roku v EÚ si 38% Chorvátov myslí, že vstup ich krajiny do EÚ priniesol iba pozitíva, ďalších 32% obyvateľov si myslí, že získali určité výhody, ale až 28 percent tvrdí, že po vstupe Chorvátska do EÚ je im horšie a nezískali nič!

 

SIMEON „ÚRADOVAL“

Do začiatku septembra si Chorváti užili prírodných  katastrof až-až. V máji a júni severovýchodná časť krajiny – Slavónsko – muselo zápoliť so záplavami. Vtedy po vytrvalých dažďoch sa vyliali rieky Sáva a Dunaj, následkom čoho desiatky obcí zostali pod vodou. V septembri sa, naopak, pod vodou  ocitla časť juhu, konkrétne historická perla Chorvátska Dubrovník. V meste a na okolí zaznamenali neobyčajne silný dážď keď v priebehu 24 hodín na meter štvorcový padlo až 190 /!/ litrov vody. Toľko tu zvykne napršať cez tri daždivé jesenné mesiace. Takéto dažde boli výsledkom „práce“ cyklónu, ktorý dostal meno Simeon. Ten sa dokázal predstaviť nielen v južnej Dalmácii, ale aj na polostrove Istria a v hlavnom meste Záhrebe. Okrem Drávy sa rozliala aj rieka Mura. Celkové škody od začiatku roka, spôsobené dažďami, cyklónmi a rozliatymi riekami predstavujú desiatky a desiatky miliónov eur. Obyvatelia krajiny veria, že všetky škody odstránia iba pri  finančnej pomoci z Bruselu... Len pre zaujímavosť – v Záhrebe v priebehu 10 minút napršalo na štvorcový meter 30 litrov dažďovej vody. Okrem toho v ten deň narátali v Chorvátsku 77 000 bleskov!

 

TO BOL OHŇOSTROJ!

Mnohí významní umelci, podnikatelia i športovci našli v Chorvátsku svoj druhý domov. Niektorí z nich skutočný, kúpili si tu vily a ďalšie nehnuteľnosti, druhí aspoň tak, že každoročne pravidelne tu trávia niekoľko týždňov. Medzi tých, ktorý skutočne úprimne milujú Chorvátska  patrí  aj riaditeľ obrovského nadnárodného koncernu  Strabag H.Haselsteiner. Táto  veľká organizácia má sídlo v Rakúsku a filiálky na Slovensku, ale napríklad aj v Kanade. Rakúsky šéfmanažér  si zamiloval dalmatínsky ostrov Brač a najmä mestečko Sutivan, kde je majiteľom jedného hotela, renesančného zámku, niekoľkých hospodárskych usadlostí a ďalších nehnuteľností. Rakúšan nedávno šokoval svojich chorvátskych susedov a hostí ostrova: na počesť päťdesiatin svojej manželky dal pripraviť ohňostroj v cene 35 000 eur! Za tieto peniaze sa dalmatínska nos premenila na mnohofarebný deň – ale iba na 10 minút.

 

PÁLIA LEGÁLNE, PREDÁVAJÚ NA ČIERNO

Maďarsko a Chorvátsko sú jedinými členskými krajinami v EÚ, v ktorých si občania môžu legálne vyrábať alkoholové destiláty. Zatiaľ ... Aj preto pri Jadrane bola samozrejmosťou kúpa domácej rakije, ktorú ponúkali prakticky v každom dome. Po minuloročnom vstupe Chorvátska  do EÚ pálenie domáceho alkoholu je naďalej povolené, ale už iba pre vlastnú potrebu. A tak z domov zmizli tabuľky s oznamami , že si v nich môžete kúpiť pravú domácu rakiju, olivový olej, víno, hrozno. Gazdovia si vyhotovili nové, na ktorých ponuka zostala, samozrejme až na tú rakiju. Tí našinci, ktorí pravidelne chodia k moru na tie isté miesta, však dobre vedia, do ktorého dvora majú zájsť... Aby sa zamedzilo takémuto predaju, colníci sa na svojich autách premiestňujú z jedného prímorského strediska do druhého. V prípade zistenia predaja domácej rakije vedia byť veľmi nekompromisní. Mastná pokuta takéhoto obchodníka rozhodne neminie.

 

Neuveriteľné, ale skutočné

Od 15. októbra budú mať chorvátski poslanci k dispozícií nové hlasovacie zariadenia. Nuž, na tom by nebolo nič zaujímavé, keby... Keby Chorvátsko nebolo už jedinou  európskou  krajinou, v ktorej zákonodarcovia musia v parlamente  /sabore/ hlasovať za prijatie zákonov zdvihnutím ruky. Napriek tomu, že prvé elektronické  hlasovacie zariadenie v sabore mali už v roku 2003 a stálo v prepočte cca 311 tisíc eur. Zariadenie sa však často kazilo a tak ho poslanci prestali používať, jednoducho „za“ hlasovali zdvihnutím ruky. Nová elektronická digitálna súprava stála iba 232 000 eur a tak o niekoľko dní chorvátsky parlament vstúpi do 21. storočia.