Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Členovia ÚSN sa stretli s profesorom Milanom Melníkom – Jozef Šucha

Na svojej prvej tohtoročnej schôdzi sa stretli členovia Únie slovenských novinárov v stredu 5. marca v Bratislave. Hosťom bol kandidát na prezidenta SR profesor Milan Melník, ktorý stručne predniesol svoj volebný program a potom odpovedal na otázky novinárov.

Milan Melník nemá žiadnu politickú minulosť, nikdy nebol členom žiadnej strany. V roku 2009 síce kandidoval na post prezidenta za HZDS. „Prijal som vtedy kandidatúru HZDS, pri všetkej skromnosti preto, lebo hľadali kvalitného kandidáta, ktorý nie je nikomu zaviazaný. Nebol som zaviazaný žiadnej strane, ani HZDS. Dohoda bola gentlemanská, bez akéhokoľvek záväzku z mojej strany“ vysvetlil Melník, ktorý je uznávaný vedec s dobrým menom v odborných kruhoch doma aj v zahraničí. Zdôraznil, že znalosť rečí a jeho kontakty v zahraničí, nie len vo vedeckých a akademických kruhoch, sú najlepším predpokladom pre dobrú reprezentáciu Slovenska. „Často sa ma moji študenti pýtajú, prečo som neostal v zahraničí. Skutočne som mal veľa ponúk, ale nikdy som neostal vonku, vždy som sa vracal domov. Tu chcem žiť a pracovať, to je poslanie mojej dedovizne. Toho sa držím. Moji študenti, ktorých som vychoval, všetci pôsobia na Slovensku. Navštívili celý rad krajín, ale teraz pracujú na Slovensku. Príklad je totiž najlepší spôsob výchovy“, zdôraznil Melník. S otázkami sa na prezidentského kandidáta obrátili Jozef Darmo, ....Vranka, profesor..., Šebová, Jakubcová a ďalší.

Aký je váš názor na rozbitie nášho školského systému?
Pred rokom 1989 sme mali kvalitný systém vzdelávania. Bola chyba, prejsť na tzv. bakalársky systém. V našom štáte malo školstvo úroveň rovnako aj učňovské školy a priemyslovky. Prijali sme z iných krajín, bakalársku formu štúdia, ktorá tu nemá absolútne žiadnu tradíciu. Nádejali sme sa, že bakalár po trojročnom štúdiu získa diplom a bude odborník. Ale deväťdesiat percent týchto študentov ide do druhého stupňa. Čiže čo sme tým dosiahli? Dvadsať rokov u nás beží reforma školstva. Ja nevidím pozitíva. Keď úradníci robia reformu to nie je v poriadku. Musia byť zaangažovaní odborníci a nie politici.

Aký je váš názor na množstvo vysokých škôl, ktoré sú na Slovensku a rôznych odborov, ktoré nepotrebujeme?
Keď porovnáme našu situáciu napríklad s Japonskom, ktoré má 620 univerzít a vysokých škôl, mali by sme ich mať okolo 30 – 32. Otázka ale stojí inak. Máme dostatok kvalifikovaných profesorov? Moja odpoveď je - nie. Voľakedy som pracoval v akreditačnej komisii. Vypracovali sme veľmi prísne kritéria, kto sa môže stať docentom alebo profesorom. Univerzita je vlastne dvoj záprah – pedagogika a veda. Profesor a docent, ktorí nerobí vlastnú vedu nemôže vnášať do prednášok poznatky, ktoré by rozvíjali v mladom mozgu chtivosť hnať sa za vedeckými poznatkami. Prednášajúci je v skutočnosti na veľmi tenkom ľade. Toto je problém slovenského vysokého školstva, lebo plodnosť myšlienky overí iba experiment. Tu sme pri koreni veci. Na experiment potrebujeme vybavené laboratóriá. To je ťah, ktorý môže poznatky posúvať dopredu a na to treba financie. Slovensko je na chvoste v podpore vedy a vzdelania. Musím zdôrazniť, že tri „V“ – vzdelanie výskum a veda sú hnacím motorom ľudstva.

Nemali by byť politici braní na zodpovednosť, za svoje nesprávne rozhodnutia?
Poviem vám, aká zodpovednosť je u nás. Minister po odvolaní dostane odstupné, posadí sa do parlamentu a ešte získa aj imunitu. Alebo europoslanci, komu sa zodpovedajú? Strane ktorá ich navrhla? Ale oni tam nezastupujú stranu ale všetkých občanov. Vo Fínsku, ako som sa osobne presvedčil, si europoslancov raz mesačne pozve predsedkyňa vlády, aby ju informovali a aby sa dohodli čo budú v europarlamente presadzovať.

Aký je váš vzťah k slovenským osobnostiam?
Každý by mal poznať históriu svojho národa. Sme jeden z mála národov, ktorý nenapadol svojho suseda. Treba o histórii hovoriť pravdu. Napríklad Mečiar a HZDS sa zaslúžili o vznik republiky, to je fakt, ale médiá radšej vyzdvihujú tých ktorí samostatné Slovensko nechceli, alebo tých ktorí zlikvidovali naše poľnohospodárstvo.

Pred piatimi rokmi ste kandidovali na prezidenta, ale potom ste nepokračovali v politike, kde ste publikovali svoje názory?
Nepredpokladal som, že budem kandidovať po druhý krát. Presvedčili a podporili ma americkí a kanadskí Slováci. Počas piatich rokov som vydal niekoľko odborných publikácií a desiatky článkov a štúdií v odborných časopisoch. Moje názory na politiku a spoločnosť a vlastenectvo veľmi dobre poznajú moji študenti s ktorými na tieto témy často diskutujem.

Koho by ste volili v druhom kole?
Táto otázka je predčasná.

Parlament prijíma nekvalitné zákony. Ako sa dá táto situácia zlepšiť?
Ani jeden prezident republiky doteraz nevyužil možnosť ísť do parlamentu, (nie raz za dva tri roky predniesť správu o stave republiky) kde môže mať otázky na poslancov, diskutovať. Toto mi tu chýba. Vo Fínsku som sa zúčastnil niekoľkých zasadnutí parlamentu a videl som ako vtedajšia prezidentka priamo vstupovala do diskusie o novom zákone. Toto by mal prezident robiť a ja, pokiaľ sa ním stanem, budem toto právo využívať. Prezident sa môže zúčastniť zasadnutia vlády. Môže vplývať priamo pri tvorbe zákonov. Nie až keď dostane niečo na podpis, môže síce vetovať, poslanci ho prehlasujú a zákon vstúpi do platnosti. Podľa môjho názoru by mal mať prezident aj väčšie právomoci v rámci veta, najmä pri významných zákonoch, aby bolo potrebné 90 hlasov na prelomenie jeho veta.

Na záver svojho stretnutia si členovia Únie slovenských novinárov minutou ticha spomenuli na svojho kolegu, ktorý zomrel 15. 2. 2014 vo veku 85 rokov, po ťažkej chorobe. Jedným z jeho posledných pracovísk bola redakcia časopisu Protifašistický bojovník.

Najbližšie stretnutie Únie slovenských novinárov bude 4. Júna 2014.
PhDr. Jozef Šucha, podpredseda ÚSN