Český prezident Miloš Zeman vystihol pravú podstatu – Vladimír Dobrovič

„Jsem hluboce přesvědčen o tom, že to, čemu čelíme, je organizovaná invaze a nikoliv spontánní pohyb uprchlíků. Ti, kdo se zastávají migrantů, mluví o soucitu a solidaritě. Soucit je možný u starých, nemocných a především u dětí, ale velká většina nelegálních migrantů jsou mladí zdraví muži bez rodin. A já se ptám, proč tito muži nevezmou do ruky zbraň a nebojují za svobodu své země proti Islámskému státu. Jejich útěk objektivně posiluje Islámský stát. A já si nedovedu představit, že v době, kdy z protektorátu prchali naši mladí muži, prchali proto, aby ve Velké Británii dostávali sociální dávky. Prchali proto, aby bojovali za svobodu své země. A totéž samozřejmě platí i pro ty, kdo odcházejí ze zemí, kde se nebojuje, protože jejich odchod odsuzuje tyto země k další zaostalosti.“ Žiaľ, tento skutočne štátnický postoj prezidenta nášho susedského bratského národa zostal v našich médiách nepovšimnutý. Český prezident výstižne poukázal na faloš solidarity a súcitu s migrantmi, ktorý sa stal programom Európskej únie. Je síce pravda, že  oficiálna politika Slovenska, až na prezidenta Andreja Kisku, už od začiatku odmieta bezbrehé prijímanie migrantov na európsky kontinent. Dokonca sa slovenská vláda odhodlala v štruktúrach Európskej únie skutočne neobvyklému odvážnemu kroku. Žaluje EÚ za jej rozhodnutie o prijatí povinných kvót na umiestňovanie migrantov do jednotlivých štátov. Prichádza s novou iniciatívou na riešenie akoby neriešiteľného problému migrácie, keď v nadväznosti na svoje predchádzajúce návrhy odporúča urýchliť ochranu hraníc EÚ pred nekontrolovanou migráciou. Za to tlieskajú vláde snáď všetci tí, ktorým záleží na bezpečnosti a ďalšom osude Slovenska. Je však na škodu, že mnohí opoziční politici, aj keď nesúhlasia s povinnými kvótami, zneužívajú svoje falošné prejavy akoby súcitu a solidarity na ohováranie prezieravého štátnického postoja predsedu vlády.

 

V niektorom z predchádzajúcich vydaní Slovenského rozhľadu som úprimne, bez irónie, pochválil slovenského premiéra, že je aj hovorcom vlády. Teraz však musím  konštatovať, že stupňovanie jeho aktivity v tomto smere môže byť už kontraproduktívne. Kladiem si však otázku: Čo robia slovenské verejnoprávne médiá, ktoré bez začervenania sa vo verejnoprávnej televízii v nedeľu 10. januára chválil minister kultúry Marek Maďarič? Veď verejnoprávna televízia a rozhlas nemajú byť len o financiách, mali by byť priestorom na objektívne informovanie slovenskej verejnosti, vrátane, nebojme sa povedať, propagácie pozitívnych krokov vlády na prospech Slovenska. Pri niektorých zavádzajúcich a pozitívne vládne kroky dehonestujúcich otázkach moderátorov na tlačových besedách, či  v priamom prenose, súdnemu občanovi nabehne až husia koža. Pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami má síce Smer-SD vysoké voličské preferencie, postoje redaktorov, o ktorých sa opiera však naznačujú, že sú pripravení prezliecť kabát. Verejne sa totiž opierajú o prezentáciu najmä opozičných postojov. Možno však len odkrývajú svoju skutočnú tvár, na hony vzdialenú od deklarovanej sociálnej politiky vlády Roberta Fica. Dá sa predpokladať, že v nadchádzajúcej volebnej kampani sa zrejme viac, či menej vyfarbia natoľko, že nakoniec i premiér zmení svoj názor na mediálnu politiku strany Smer-SD. Otázne je však, či po parlamentných voľbách bude mať ešte silu na uskutočnenie nápravy?

 

Nemám to síce zdokumentované, ale som presvedčený, že Smer-SD volila väčšina z dôchodcov aj zdravotných sestier. Za hrubú chybu sa dá preto považovať, že vládna strana podcenila nový dôchodkový systém, ktorý na jednej strane sudcom pridáva v porovnaní s voličmi strany Smer-SD takmer stonásobne viac ako dôchodcom, ktorí v dobrej viere volili Smer-SD. Keď sa ukázala nevýhodnosť tohto zákona pre väčšinu dôchodcov, mala ho vláda zmeniť. Vzhľadom na dostatočný počet poslancov mohla tento zákon zmeniť aj bez opozície. Obdobne je to pri riešení požiadaviek sestričiek. V prípade lekárov sa v minulosti našiel spôsob ako zlepšiť ich príjmy. Na splnenie požiadaviek zdravotných sestier sa nenašla zo strany vlády dostatočná vôľa. Bude teda veľmi záležať na tom koľko sestričiek vydrží a nestiahne svoje výpovede. V súčasnosti sa často kritizuje naše zdravotníctvo, pre objektívnosť rád poznamenávam, že ja mám len veľmi dobré osobné poznatky, žiaľ aj ja sa domnievam, že je personálne poddimenzované. V prípade výpadku väčšieho množstva sestričiek sa to môže odraziť na kvalite poskytovaných služieb v zdravotníctve. To by zrejme mohlo negatívne ovplyvniť aj pozitívnu náladu potenciálnych voličov strany Smer-SD. 

 

Vedome som sa vyhol propagácii pozitívnych príkladov, to je psou povinnosťou tých, ktorým strana Smer-SD dala dôveru a zamestnala ich vo verejnoprávnych médiách.