Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Čechov tam chodí stále viac a viac... - Vladimír Mezencev

ZVLÁŠTNA TURISTIKA NA MIESTA ČERNOBYĽSKEJ HAVÁRIE

Mňa už Černobyľ nemohol prekvapiť ničím. Ani pri jeho prvej návšteve. Pretože už dovtedy som spoznal niekoľkých bývalých záchranárov, vojakov či dôstojníkov dnes už neexistujúcej Sovietskej armády, ktorí sa podieľali na likvidácii následkov výbuchu v 4. bloku tamojšej atómovej elektrárne. Nakoniec, od roku 1986, kedy k tejto katastrofe došlo, sa o nej napísalo už viac ako dosť.

 

Dlhé roky bola celá oblasť, vrátane dnes už mŕtveho mesta Pripjať takmer hermeticky uzavretá a dostať sa do nej dalo iba na špeciálne priepustky. Vtedy vznikli fámy o rôznych mutantoch, napríklad vlkoch, veľkých ako kone, či dvojhlavých zajacoch - a to všetko uzrelo svetlo sveta následkom silnej radiácie. Úrady po 26. apríli 1986 evakuovali zo zamoreného priestoru približne 250 000 obyvateľov. Nielen prevažne mladé rodiny, z ktorých aspoň jeden ich člen pracoval priamo v atómke, ale aj tých skôr narodených, ktorí tu mali silne zapustené korene. Mnohých z nich z ich malých a skromných gazdovstiev museli k definitívnemu odchodu nielen prehovárať, ale ich doslova násilne presťahovať.

 

Z KATASTROFY TURISTICKÁ ATRAKCIA

Objavil sa však aj druhý extrém. Pred niekoľkými rokmi vznikli cestovné agentúry, ktoré sa začali špecializovať na turistické zájazdy (?!) do stále zakázanej zóny. Samozrejme, počas vtedajšieho týždenného pobytu v Kyjeve som mal iné povinnosti záujmy, ale pred múzeom černobyľskej tragédie v Kyjeve ma oslovil pracovník jednej z týchto agentúr, či nechcem navštíviť niečo, čo sa mi inokedy už nemusí podariť. Jednoducho, nech využijem túto príležitosť, lebo ďalšia už asi nebude. Moja znalosť tamojších pomerov i ruštiny a ukrajinčiny ho nepotešila, skôr rozčarovala. Vedel, že cena 200 amerických dolárov či eur sa mi bude zdať vysoká a tak mi ju bez dlhého zjednávania znížil na 75 eur pod podmienkou, že ostatným účastníkom "výletu" nepoviem, koľko som zaplatil. Dohodli sme sa...

Našu skupinu tvorili predovšetkým Japonci, boli v nej však aj Angličania, Američania, Nóri a Nemci. Nešlo mi iba do hlavy jedno: ako rýchlo sa agentúre podarilo vybaviť povolenia na vstup do oblasti, ktorá je stále pod prísnou kontrolou armády a polície. Pravda, okolie už nie je tak zamorené ako pred rokmi, ale odborníci na druhej strane tvrdia, že potrvajú ešte vraj tisíce rokov, než tu pôda bude taká ako pred výbuchom.

 

Samotná "exkurzia" však už nebola taká zaujímavá. Sprievodcovia sa ju snažili skrátiť na minimum. Pohľad zabetónovaný 4. blok černobyľskej elektrárne, ktorý dostal meno sarkofág, alebo archa. Jeho životnosť je aspoň sto rokov a má zabrániť úplnému úniku rádioaktívnych látok. Potom nasledoval obed v závodnej jedálni, veď ďalšie bloky elektrárne pracovali naďalej a na záver bola návšteva mŕtveho mesta Pripjať. Pohľady na opustené obytné domy, školy, škôlky, jasle a najmä to známe ruské kolo, fotografiu ktorého pozná každý z nás, spôsobilo takú pesimistickú atmosféru v celom autobuse. Bol to však neobyčajný zážitok a azda každý z účastníkov tohto zájazdu ho nepovažoval za akúsi atrakciu...

 

ČASY SA ZMENILI

Nuž, to čo bolo pred tromi rokmi, keď som bol v Černobyle po prvýkrát je dnes už naozaj minulosťou. Nedávno vyšiel televízny seriál pod názvom Černobyľ. Ten sa však nakrúcal predovšetkým v Anglicku a na ďalších miestach sveta, ale v každom prípade vyvaroval obrovský záujem o haváriu, ktorá bola 26. augusta 1986 a jej následky. Práve preto naša cesta viedla opäť do Kyjeva, kde sme chceli zistiť, ako seriál ovplyvnil organizovanie poznávacích zájazdov do Černobyľu i Pripjati. Na naše prekvapenie sme sa stretli so skupinou Čechov a podľa ich slov už aj u našich západných susedov pôsobí špecializovaná cestovná kancelária, ktorá iba v minulom roku zorganizovala takéto cesty pre vyše 5000 záujemcov! Jednodňový výlet do Černobyľu a Pripjati stojí v prepočte cca 120 eur a jeho program sa veľmi nelíši od toho, čo ponúkajú domáci. Nakoniec, za jeden deň sa toho veľa stihnúť ani nedá. Vraj v Česku je jeden fotograf, ktorý Černobyľ s okolím už navštívil takmer dvadsaťkrát (!) a so snímkami odtiaľ zbiera ceny na rôznych fotografických súťažiach.

 

Podarilo sa mi stretnúť aj majiteľa ukrajinskej agentúry, s ktorou som pred tromi rokmi absolvoval cestu do stráženej zóny, v ktorej sa pre zaujímavosť nesmie ani fajčiť. Dokonca bezplatne! Keď mi však Viktor Nikolajevič povedal, že program výletu je rovnaký aký som už absolvoval, s vďakou som výlet odmietol. Ešte mi stihol povedať, že v minulom roku navštívilo černobyľskú zónu asi 80 000 ľudí z celého sveta, z toho vraj takmer polovica z nich cez jeho agentúru. Okrem toho vraj počul, že exkurzie do zamorených oblastí rádioaktívnym odpadom organizujú aj v Bielorusku. "Nie je to pre mňa žiadna konkurencia. Bielorusi môžu ukazovať niekoľko vysťahovaných obcí, nič viac. Oni predsa nemajú sarkofág, ani Pripjať. Ale nejaké ruble zarobia aj na tých opustených dedinkách," spokojne hovorí Viktor Nikolajevič.                                                                  

 

/Cesta na Ukrajinu realizovaná s finančnou pomocou Literárneho fondu/