Útrapy z horúčav – Dušan Konček

Júlové horúčavy naozaj neboli príjemné, mnoho ľudí doslova skolabovalo, na iných to pôsobilo, že hovorili „z cesty“. Až tak, že sa tých slov človek musel naľakať. Slovenský prezident vystúpil v horúcom lete a žiada deharabinizáciu. Čo starší si pamätáme, ako súdruh Stalin tiež takto vystúpil a začala čistka v armáde, potom zasa vystúpil a začala čistka medzi lekármi. A za súdruha Gottwalda začala po vystúpení čistka medzi buržuáznými nacionalistami. Takzvaná deharabinizácia slovami slovenského prezidenta: Nastala chvíľa správny čas, aby kompetentní ukázali, že sú odhodlaní konať a ukončia definitívne jednu éru nášho súdnictva, ktorá nesie pečať harabinovskej justície. Všimli ste si tie slová „aby kompetentní“, „odhodlaní konať“. To je priam výzva na pogromy slovenského súdnictva. Takže jasné, „kompetentní“ začnú „konať“ a všetkých „harabínovcov,“ naženú do gulagu, najlepšie pod Tatrami, ktorý sa bude volať „Mandelinka“ a táto justícia v gulagu bude pestovať zemiaky, ktoré sa už pod Tatrami vytratili. A tak ako v Amerike bude tento gulag súkromných rukách, najlepšie v spoločnosti Quatro. Harabín samozrejme svojsky reagoval, keď povedal, že „ešte takú nehrali, aby Harabinovi politici rozsudky diktovali“. A potom povedal jasnú pravdu:“ Útoky politikov na súdnu moc sú vulgárnym prejavom arogancie dočasných držiteľov moci“. Lenže tento prezidentov postoj má aj iný rozmer, Štefan Harabín na adresu A. Kisku v minulosti riekol: "V demokratickej a právnej spoločnosti, človek, ktorý má firmy, o ktorých Najvyšší súd viackrát povedal, že porušili zákon, by sám ani nemal skladať sľub /prezidentský pozn. autora/. My máme viacero rozsudkov Najvyššieho súdu, že jeho firmy flagrantne porušovali zákon. Dávali úroky 70 až 80 percent. Keby platila právna úprava, ktorá je Maďarsku, tak pán Kiska by bol asi vo väzení“. 

Keď si dá človek tieto dva rozmery dohromady, urobí si úsudok o všetkom sám a netreba k tomu ani komentár.

 

Slovenský prezident Andrej Kiska si však „strelil do kolena“ v horúcom lete, keď na margo vetovania Ruska v BR OSN o tragédii letu malajzijského dopraného lietadla nad Ukrajinou povedal: Krajina ktorá chce hovoriť o pravde a ktorá by chcela ovplyvňovať osudy iných krajín, sa bojí vyšetrovania a klame“.

Tak po poriadku, na rokovaní BR OSN sa malo prijať uznesenie o vytvorení tribunálu, ktorý by niekoho potrestal. Ibaže v tomto prípade ani po roku nikto nič nevyšetril, niet vinníka, ktorého by nejaký tribunál súdil, lebo načo inak má byť tribunál? Okrem toho krajiny, ktoré akože túto tragédiu šetria, podpísali utajenosť dokumentov o vyšetrovaní. A tak sa treba spýtať slovenského prezidenta Andreja Kisku, ako leteckého odborníka, alebo odborníka na všetko:

 

1.            Ako mohlo lietadlo s pasažiermi na palube letieť v zóne regulárnej vzdušnej vojny?

2.            Kde zmizli ukrajinskí dispečeri, ktorí zodpovedali za let lietadla nad územím Ukrajiny?

3.            Prečo sú materiály z vyšetrovania napriek rezolúcii OSN utajené?

4.            Prečo napriek rezolúcii OSN ani rok po tragickej udalosti, neboli vyhlásené výsledky vyšetrovania?

 

To sú totiž zásadné veci pre objasnenie tejto tragédie. Okrem toho slovenský prezident si mal všimnúť aj vyhlásenie veteránov americkej rozviedky, ktorí žiadajú amerického prezidenta, aby vyšiel na verejnosť so satelitnými snímkami, ktoré USA majú k dispozícii a ktoré mapujú let lietadla a všetko, čo sa tam hore v udanom čase udialo. Krajiny, ktoré sú členmi BR OSN a ktoré sa aj zdržali hlasovania, okrem ruského veta povedali na rovinu, nešlo o nič iné, len on to, aby sa rezolúciou BR OSN dehonestovalo v tomto prípade Rusko.

 

A slovenský prezident na sociálnej sieti napísal: „Rusko sa vyhýba hľadaniu spravodlivosti pre celým setom“.

Keď prezident Ivan Gašparovič niekedy „brebtol“, bolo to možné ospravedlniť vekom. Ale keď si terajší slovenský prezident pletie pojmy s dojmami, tak to nie je len nevinný lapsus, ale poriadna „strela si do vlastného kolena“. Jeho poradcovia by mu mali poradiť, aby predtým ako sa chystá niečo vyhlásiť, konzultoval to v prezidentskej kancelárii. Lebo inak vyjde na smiech, alebo ako sa hovorí „na psí tridsiatok“. Možno si však chcel, ako bývalý „americký proletár“ urobiť „očko“ u americkej „proletárskej elity“. Potom platí, že proti gustu žiaden dišputát...

 

 A treba si uvedomiť jedno, sme obyčajnými hercami jedného veľkého divadla, ktoré sa hrá aj s prispením niektorých našich politikov, veď keď sa už BR OSN zaoberala takým absurdným tribunálom, to je totiž to isté, ako keby súčasťou vyšetrovacieho tímu bol pritom sám páchateľ.