Útoky na stranu SMER-SD sa minuli cieľa – Vladimír Mezencev

Tak ešte šťastie, že už funguje nový volebný zákon, podľa ktorého existuje 14 – denné moratórium na uverejňovanie prieskumov verejnej mienky. Z tých, ktoré sa uverejňovali ešte vo februári takmer každý deň, už musela bolieť hlava aj skúsených volebných harcovníkov. Teda všetkých, ktorí od roku 1990 nevynechali žiadne voľby. Okrem toho pravidelne, teda takmer každodenne sledujú domácu politickú scénu. Všetky doterajšie takéto prieskumy ukázali, že slúžia predovšetkým na bezplatnú reklamu agentúr. Tie by privítali voľby do NR SR každý rok, veď predvolebné prieskumy im umožňujú ľahký a teda bezproblémový zisk. Pokiaľ skutočné výsledky sa v niektorých prípadoch budú líšiť od ich predpovedí až o 10% /aj to sa už u nás stalo/, tak jednoznačne vyhlásia, že občania takto rozhodli – a basta!

 

Pravidelný čitateľ našich denníkov sa predsa len niečo dozvedel. Napríklad to, že v prípade volebného neúspechu KDH /7-8%/ jeho predseda Ján Figeľ „ho viesť nebude“. Nuž, podľa neoverených informácií pôjde na veľmi dobré a zároveň málo potrebné miesto do Bruselu. Takže žiadna obeť to z jeho strany nebude. Jeden z našich denníkov však dosť výstižne charakterizoval v poradí tretieho predsedu KDH, ktorý máva síce silné reči, ale ako nevýrazný politik svojmu hnutiu ani nepomohol, ani neuškodil. Podľa niektorých objektívnych hodnotení jeho práce sa na domácu politickú scénu veľmi nehodí, vraj by bol z neho lepší bruselský úradník, či klasický eurobyrokrat. Ťažko povedať, čo on osobne a ostatní čelní funkcionári hnutia očakávajú od zaradenia aktivistov náboženskej pravice z Aliancie za rodinu na volebnú kandidátku. Pritom nejde o dvoch či troch, ale o celé desiatky! Momentálne J.Figeľ sníva o tom, že strana SMER-SD dostane menej ako 30% hlasov. Je to síce veľmi utopistický sen, ale nech sníva. Keď sa mu pri tom dobre spí, tak prosím. Aj tak pri svojich vystúpeniach veľmi často pôsobí dojmom, že ešte dospáva to, čo zameškal.

 

ŠESŤ JE ISTÝCH?

Všetky prieskumy verejnej mienky majú v jednom jasné: víťazom volieb bude strana SMER-SD. Agentúry však nemajú jasné v tom, ktoré strany a hnutia sa do NR SR dostanú. Podľa nich za jasným víťazom SMER-SD by mala skončiť Sieť, nejasné je /napriek tomu množstvu prieskumov/ poradie na ďalších miestach. Tretia priečka patrí raz SNS, inokedy strane Most-Híd, či KDH. Keď 6.miesto ma raz patriť OĽaNO-Nova, inokedy SaS, či dokonca SMK, tak niektoré médiá „pre istotu“ rátajú so šiestimi politickými zastúpeniami v parlamente, veď keď ich bude viac tak agentúry to opäť využijú vo svoj prospech – veď predsa mali vo svojich prieskumoch aj ďalšie...

 

SMER-SD je predurčený vyhrať nastávajúca voľby, ale možno práve preto jeho poprední funkcionári o tom nehovoria. Najmä nie o tom s kým pôjde ich strana do koalície. Nemôžeme nespomenúť, že strana na čele s Robertom Ficom od roku 2006 vyhrala všetky voľby do NR SR, i keď nie vždy zostavovala vládu. Za tie roky sa však situácia na domácej politickej scéne výrazne zmenila, pravica je slabšia a roztrieštenejšia a tak napriek silným vyhláseniam šéfov pravicových a stredopravicových strán a hnutí o ich jednote tomu v súčasnosti neverí ani ten najnaivnejší volič. Síce sa hovorí, že v politike je všetko možné, ale vládu bez strany SMER-SD si dnes /okrem zopár ambicióznych politikov KDH, Mostu-Híd, Siete, OĽaNO-Nova či SaS/ nikto ani nevie predstaviť. To už nehovoríme o tom, že s I.Matovičom nebude v súčasnosti spolupracovať ani Sieť, či KDH a Most-Híd, rovnako ani s R.Sulíkom. takže mnohí by museli odvolať svoje tvrdenia i časté urážky, ale ni tak je ich nádej na zostavenie vlády skôr iba v teoretickej rovine.

 

Na Slovensku nikoho netreba presviedčať, že štrajky zdravotných sestier, učiteľov základných a stredných škôl a nakoniec aj vysokoškolských pedagógov naplánovali tí istí ľudia s jediným cieľom – pred voľbami nimi čo najviac oslabiť stranu SMER-SD. Našťastie, zámer organizátorom nevyšiel. Aj napriek tomu, že sa objavili obrovské bilbordy s textom, ktorý vyzýval učiteľov pokračovať v štrajku, pretože „my vás podporujeme a držíme vám palce“. Za slovom „my“ sa skryli zbabelci, ktorí túto tzv. podpornú akciu realizovali úplne inkognito a takmer konšpiračne. Pre nás je to však jasné: učiteľov burcovali pokračovať v štrajku tí, ktorí snívajú o zmene zloženia NR SR a tým zároveň aj o zmene vlády, ktorá by v prípade volebného úspechu pokračovala tam, kde skončili, napríklad, Mikuláš Dzurinda s Ivanom Miklóšom...

 

AJ HANNES SA PRIDAL

Keby sme mali zostaviť desiatku európskych politikov, ktorí nemajú radi všetko, čo súvisí so Slovenskom, tak by v nej určite nechýbal expredseda socialistickej frakcie v Európskom parlamente – Hannes Swoboda z Rakúska. Do strany SMER-SD sa tvrdo pustil ešte v roku 2006 iba preto, lebo vytvorila vládnu koalíciu s HZDS- ĽS a SNS. Swobodovi sa vtedy podarilo na určitý čas pozastaviť členstvo poslancov europarlamentu za SMER-SD v socialistickej frakcii. Musel sa vtedy veľmi radovať... Potom prišiel na Slovensko, konkrétne do Košíc vyriešiť plot medzi Lunikom VIII a svetoznámym Lunikom IX, na ktorom žijú výlučne Rómovia. Veľmi síce nechcel, ale musel pripustiť, že tento plot má svoje opodstatnenie. Bol síce iba niekoľko metrov od smutne presláveného sídliska doma i v zahraničí, ale neprejavil záujem ho vidieť. Napriek tomu, že absolvoval pomerne dlhú cestu z Bruselu do Košíc a prišiel nielen kontrolovať, ale i radiť, čo môžeme a čo nie v súvislosti s touto špecifickou košickou mestskou časťou.

 

Predvolebnú atmosféru využil jeden z našich denníkov na rozhovor s teraz už iba radovým europoslancom H.Swobodom. Samozrejme, vzal si na mušku predsedu strany SMER-SD R.Fica a ako sa hovorí – nenechal na ňom suchú ani jednu nitku. Výčitky, urážky a opäť rady. V tomto prípade nás poučoval čo môžeme a čo nie pri riešení utečeneckej krízy. Pán europoslanec sa zahral na stredovekého inkvizítora a iniciatívne vyobcoval R.Fica zo sociálnodemokratickej rodiny, „pretože po svojich vyhláseniach už v nej nemá miesto“. Nuž, bez komentára. Ako si však jeden rakúsky sociálny demokrat dovolí kádrovať predsedu slovenských sociálnych demokratov? K tomu ešte pred voľbami a v pravicovom denníku, ktorý sa, samozrejme, tvári ako objektívny informátor. To, že sa bezplatne zapojil do kampane našej politickej opozície, na to pán Swoboda nepomyslel. Je to síce nepochopiteľné, veď ide o skúseného politika európskeho formátu. Možno však právom predpokladať, že to urobil úmyselne a cieľavedome. Jedno je isté: známy ľavičiar chce takto oslabiť našu ľavicu. Vydavateľ i redakcia denníka s jednopísmenkovým názvom si však môžu od radosti aj zatlieskať...